ESA 2020

XXVII. ročník Ebicykla Slovenských Astronómov

   " Memoriál Jána Bilika "    

Ján Bilik bol dlhoročný ebicyklista. Prvý krát sa zúčastnil na ESA v roku 2002 a celkovo odjazdil 13 ročníkov. Posledný krát sa ebicyklisti s ním mohli stretnúť na zakončení celého ročníka ESA 2019 pri návšteve u Bilikovcov vo Veľkých Bieliciach. Zomrel 26. 12. 2019.

            Tento ročník ESA bol vo viacerých smeroch výnimočný. V dôsledku koronavírusu COVID-19 sme najskôr zrušili plánovanú trasu juhom Čiech a Moravy. Následne sme premýšľali o náhradnom programe a najschodnejšia sa nám javila idea o pobyte vo hvezdárni v Partizánskom a jednodennými výjazdmi po okolí. Potom sa nám podarilo zabezpečiť ubytovanie s polpenziou na Richňavských jazerách pri Banskej Štiavnici. Preto sme plán upravili na jednodenný výlet k vysielaču pod Čiernym vrchom a nasledujúci deň presun do Učebno - výcvikového zariadenia UK na Richňave. No a v dôsledku úmrtia nášho dlhoročného spoluebicyklistu bol tento ročník Memoriálom Jána Bilika.

                Sobotné ráno sme sa nemuseli nikam baliť, preto sme zavčasu ráno vyrazili k vysielaču pod Čiernym vrchom. Išli sme cestou do Hradišťa a ďalej cyklotrasou smer Nitrianske Rudno. Náš pôvodne malý pelotón sa postupne rozrastal ako sa pripájali ďalší ebicyklisti. V tento deň nám robili spoločnosť aj traja externí cyklisti. Po ľahkom začiatku sme sa zastavili na doplnenie tekutín až v Nitrianskom Rudne odkiaľ sme z cesty odbočili do kopca smerom na sedlo pod Čiernym vrchom.

Stúpanie nebolo až také náročné ako sme očakávali a preto sme v dobrom tempe dorazili k vysielaču už pred poludním. Odpoludnia nám predpovedali búrky, tak sme po krátkom oddychu vyrazili dole kopcom do Kšinnej. V obci sa práve konali oslavy 70. výročia Poľovníckeho združenia kam sme zamierili na obedný guláš. To už nás začali prenasledovať očakávané búrky, preto sme napredovali veľmi rýchlo až do Bánoviec nad Bebravou. Tam sa už v daždi síce pelotón rozdelil na dve skupiny, ale tie sa potom zasa spojili vo hvezdárni v Partizánskom. Večerný program sme zahájili návštevou hrobu J. Bilika vo Veľkých Bieliciach a neskôr sme pokračovali opekačkou a posedením pri ohni do neskorých nočných hodín.

                V nedeľu bola trasa s presunom k Richňavským tajchom. Ranné balenie a štart z hvezdárne prebehol bez problémov. Najskôr po ceste do Brodzian a potom lesom cez kopec do Klížskeho Hradišťa po ešte celkom zjazdnej cyklotrase. Potom nasledovala skratka do sedla pod Rakytou, ktorá bola značne rozbitá a tam sme nabrali výraznejšie zdržanie. V zubrej obore sme márne čakali na zubrov, ktorí sa asi schovávali pred slnkom v lesnom poraste. Na poludnie sme sa ešte v kompletnej zostave zastavili v Topoľčiankach na obed a potom pokračovali ďalej do Hronského Beňadiku.

Tam nás zastihli prvé dažďové prehánky, pred ktorými sme sa v Kláštornej čajovni ukryli a povzbudzovali sa teplým čajom. Po daždi sme vyrazili do Novej Bane a už bolo jasné, že časový sklz nedobehneme. V Brehoch sme sa rozdelili. Smädná skupina išla hľadať otvorenú krčmu smerom na Žarnovicu a zvyšok pokračoval po dosť dobrej lesnej asfaltke do výšin Štiavnických vrchov. A to nás po ceste ešte zbrzdil defekt a neskôr na Uhliskách aj dážď.

Ale na skrývačky už nebol čas. Pred nami kdesi za záclonami dažďa sme túžobne vyzerali Richňavský tajch. Tešili sme sa na večeru a suché ponožky. Aj napriek neskorému príchodu do školiaceho strediska UK sme sa dočkali večere a nakoniec aj suchého oblečenia. Po večeri sme sa ubytovali a potom aj posedeli na terase chaty.   

                Pondelok sme zahájili poznávanie Štiavnických kopcov výjazdom na najvyšší vrch - Sitno. Vyrazili sme cestou cez Štiavnické Bane a Iliju, so zastávkou pri pomníku obetiam II. svetovej vojny a potom turistickou trasou na rázcestie Vlčia jama. Odtiaľ už po ceste sme napredovali hore kopcom s obhliadkou Sitnianskeho hradu a ďalej strmým stúpaním k vysielaču a rozhľadni na Sitne. V chate Andreja Kmeťa sa celkom rozohriaty ebicyklisti občerstvili. Potom aj najedli výbornej kapustnice a guláša, ktorý tam navarili pre turistov prichádzajúcich na vrchol.

Užili sme si nádherné výhľady do okolia, aby sme sa už odpočinutí pobrali zasa dole kopcom a veľmi opatrne až po rázcestie. Odtiaľ sme potom lesnými cestami obišli Sitno z južnej strany. V tento deň sme si Sitno obzreli zo všetkých svetových strán.

Pokračovali sme cyklotrasou k tajchu Počúvadlo, kde sme sa v tento pekný deň aj vykúpali a posedeli v reštaurácii pri vode. Krátkym stúpaním a potom zjazdom sme dorazili Richňavkému jazeru, kde sme zakončili pri pive v bufete u Goja. Po dobrej večeri, krátko po zotmení, sme na večernej oblohe pozorovali už slabnúcu kométu NEOWISE. Posedenie na terase starej chaty sme ukončili pred polnocou.

                Utorkový program bol o návštevách tajchov a Kalvárie v Banskej Štiavnici. Začali sme tým našim Richňavským a potom Vindšachtským, následne výjazdom ku Klingeru. Ten sa nám na úvod páčil najviac. Bol taký zašitý a krásne čistá voda lákala na kúpanie. Ale ešte bolo skoro ráno a pred nami plánovaná dosť dlhá etapa, preto sme pokračovali ďalej. Išli sme po Svätojakubskej trase cez Piargsku bránu až do centra Štiavnice. Urobili sme si pár fotografií pri morovom stĺpe na Trojičnom námestí a ďalej pokračovali cyklotrasou Štiavnická Anča. Odtiaľ sme napredovali skratkou pod Kalváriu a ďalej hore až na Kalváriu.

Na Kalvárii sme si užili nielen výhľady na Štiavnicu, ale aj silný vietor. Potom sme pokračovali poľnými cestičkami až do Banskej Belej, kde sme neskôr zakotvili v reštaurácii La Familia na obed. S plným bruchom sme sa trocha potrápili, kým sme vyšľapali do kopca k Belianskemu tajchu, kde sme sa chceli okúpať. Kým sme k nemu dorazili, tak sme boli celí prepotení, ale krásne chladivá voda nás príjemne osviežila.

Celkom sme si to úžívali, no čakal nás ešte výjazd na sedlo Červená studňa. A teplo bolo dosť úmorné, našťastie v sedle bol bufet, kde sme si mohli dať aj pivo. To sme už mali pred sebou cestu iba lesom - cyklotrasou pod lanovkou na Tanád až do Sedla Pleso s výhľadmi na Štiavnické Bane a krátkym zjazdom k Richňavským jazerám.

Večerný program sme zahájili posedením pri ohni a opekaním špekáčikov, ale blížiaca sa búrka nás zahnala pod strechu. Tam sme pokračovali v načatej zábave a oslave narodenín účastníčky ebicykla.

                Streda bola zrána tak trocha zamračená a preto sme na tento deň zaradili do programu plánovanú pešiu návštevu Banskej Štiavnice. Autobusom sme sa premiestnili do mesta a na Trojičnom námestí sme si dali rannú kávičku. Odpočinkový deň sme strávili túlačkami po kultúrnych pamiatkach Štiavnice. Nakúpili sme si upomienkové predmety, navštívil všetko čo sa dalo a potom sme sa do neskorého odpoludnia motali po tomto krásnom historickom meste.

                Štvrtok plánovaná dlhá a náročná etapa cez Bzovík na hrad Čabraď nakoniec dopadla tak, že väčšina pelotónu zvolila len skrátenú verziu. Ale našlo sa pár odvážlivcov, ktorí nakoniec prešli celú plánovanú trasu aj s návštevou hradu. Tí lenivejší vyrazili známou cestou okolo Počúvadla, lesnou cestou popod Sitno a potom zabočili smerom na Baďan a Jabloňovce.

Krčmy boli všade zatvorené a tak sa našou záchranou stali obchody s potravinami. V Jabloňovciach sme už po druhý krát v histórii ESA navštívili Husitský chrám z 15. stor. a Tolerančnú lipu z roku 1782.

Odtiaľ sme sa dolinou popri potoku Jabloňovka vydali lesnou cestou do obce Dekýš. Po ceste sme nenašli hľadaný prameň s vodou ani otvorené pohostinstvo a tak nás zasa zachraňovali "Potraviny". Záverečný úsek bol po hlavnom ťahu z Levíc do Štiavnice, ktorý sme v dosť frekventovanom  stúpaní prešli na jeden záťah. To sme sa už tešili na pivo, ktoré sme si dali v našom domovskom bufete na Richňave. Večerný program sa niesol tradične o zážitkoch z dnešného dňa, pretože sme sa rozdelili na skupinky a každá mala iné zážitky.

                Posledný deň sme sa pobalili a po raňajkách sme vyrazili na cestu domov do Partizánskeho. Vyštartovali sme lesnou cyklotrasou cez Kopanice a potom za Hordrušou po asfaltke do Žarnovice, kde sme sa zastavili v miestnom pohostinstve a doplnili tekutiny. Čakalo nás dlhé stúpanie do sedla nad Veľkým Poľom, ktoré sme si spestrili krátkymi zastávkami po ceste. Za sedlom sme nepokračovali hlavnou cestou, ale sme zabočili zasa po lesných cestách smerom na Drahožickú dolinu.

Trocha sme aj poblúdili ale do Veľkých Uheriec sme nakoniec došli. Pri priehrade sme sa chceli v Rybárskej bašte naobedovať, ale nebolo nám dopriate. Tak sme sa v bufete pri priehrade občerstvili a pokračovali najkratšou cestou do Partizánskeho. Až skoro doma sme sa mohli najesť v Baťovke u Hoffera a zároveň ukončiť naše tohtoročné cyklistické putovanie. Počas ebicykla sme najazdili asi 400 km a poniektorí pridali aj stovku kilometrov navyše. Tak dúfajme, že budúci rok sa nám podarí aj pôvodne plánovaná trasa.