ESA 2011
Aj tento ročník cyklistického putovania, nielen za astronómiou, bol výnimočný minimálne rekordným počtom účastníkov. Dohromady sa tejto akcie zúčastnilo 20 ľudí a z toho 18 cyklistov. Typické obdobie okolo splnu Mesiaca bolo trocha posunuté, takže sme vyrážali na cestu až po jeho splne. A kam sme to išli? Tento ročník sme nazvali „Stredný východ“ a trasa viedla z Partizánskeho cez Plášťovce, Rimavskú Sobotu, Rožňavu, Telgárt, Závadku nad Hronom, Zvolenskú Slatinu naspäť do Partizánskeho.
Prvá etapa končila v Plášťovciach, čo je jedna z najstarších obcí na Slovensku. Našli sa tam stopy osídlenia z mladšej doby bronzovej. A dôvod prečo sme tam išli je v tom, že sa okrem hvezdární snažíme navštíviť aj doteraz neprebádané miesta Slovenska. Ráno vyrazila z hvezdárne skupinka ebicyklistov, ku ktorej sa postupne po trase pridávali ďalší. Spočiatku sme išli známou trasou na Veľké Pole, aby sme v sedle Penhýbel odbočili na lesnú cestu smerom na Malú a Veľkú Lehotu do Novej Bane. Tam sme si po namáhavej ceste, pri ktorej sme prekonali pohorie Pohronského Inovca, odpočinuli pri ľahkom obede. Ďalej sme sa vydali do kopcov Štiavnického pohoria s krátkou zastávkou v Pukanci. Po ceste sme ešte navštívili Bohunický mlyn a obec Jabloňovce. V Jabloňovciach sa nachádza husitský chrám z roku 1459, ktorého nádvorie obkolesuje husitský obranný múr. Na nádvorí stojí lipa, ktorej obvod kmeňa meria necelých 6 metrov. A ako sme zistili, v tejto obci žil na prelome 18. a 19. storočiaOndrej Bošáni, matematik a astronóm. Potom sme sa skratkami a cez lesy vydali najkratšou cestou do Plášťoviec, ktoré ležia len pár kilometrov od Dudiniec. Tu sme mali zabezpečené ubytovanie v areáli jazdeckej školy - Oldoranč, ktorý je akoby takou menšou ZOO. Nájdete tam rôzne druhy zvierat, no hlavnou prioritou sú kone, na ktorých si môžete aj zajazdiť. Večeru sme si užili v príjemnom prostredí reštaurácie penzióna Julkin dvor.
Ráno sme sa rýchlo pobalili a najedli. Pred ôsmou hodinou sme vyrazili do kopcov Krupinskej planiny, ktorú domorodci láskyplne nazývajú Náhorný Karabach. Táto náhorná planina nám po ceste poskytla nádherné výhľady na okolitú prírodu. Našou prvou zastávkou po trase bol Veľký Krtíš, z ktorého sme si plánovali odskočiť na hrad Modrý Kameň. Ale pokročilý čas a očakávané horúčavy nás odradili od návštevy hradu. Pokračovali sme po trase na Dolnú Strehovú, kde sídli vlastivedné múzeum. Ale tam sme pre zmenu nepochodili, lebo múzeum bolo ešte zatvorené. Ďalej po trase sme hľadali nejaké kúpanie v prírode, ktoré sme našli až v obci Rapovce neďaleko Maďarských hraníc. Domáci nám poradili bagrovisko, kde sme sa príjemne schladili a pokračovali ďalej do Rimavskej Soboty. Do hvezdárne sme plánovali prísť až navečer a preto sme zvolili nádhernú cestu mimo hlavnej trasy cez Husinú, aby sme sa zastavili aj pri vodnej nádrži Kurinec. Odtiaľ už bolo len na skok do hvezdárne. Tam už nás očakával riaditeľ hvezdárne Pavol Rapavý. Neskôr, po hygienickej očiste sme absolvovali obhliadku astroparku a hvezdárne, aby sme príjemný večer ukončili pri ohnisku. Tu sme si poopekali privezené dobroty a potom zaľahli k zaslúženému odpočinku. Veď v tomto sparnom dni sme najazdili takmer 125 kilometrov.
Pondelkové ráno nás zastihlo pripravených na najhorší úsek cesty z Rimavskej Soboty do Tornaľe. Cesta do Tornaľe bola nepríjemná a frekventovaná, tak sme ju prešli na jeden záťah. V Tornali sme sa zastavili pri prameni minerálnej vody Gemerka, kde sme sa občerstvili pred ďalšou cestou. Cesta do Plešivca už bola lepšia. V Plešivci sme sa chceli niekde najesť a nebyť dobrého deduška na bicykli, asi by sme zostali hladní. Zaviedol nás na okraj Plešivca medzi rodinné domy. V jednom z nich sa nachádza jedáleň u Silvestra, kde nás pohotovo obslúžili. A nebolo to ako v klasickej reštaurácii, ale bola tam domáca strava a veľmi dobrá. Po bohatom obede sme ešte krátko išli po hlavnej ceste, aby sme potom odbočili na Gombaseckú jaskyňu. Ale tam sme nešli, lebo náš cieľ bola menej známa Silická ľadnica. Tí ktorí ju navštívili po prvý krát si to naozaj užívali. Žiadne davy ľudí, príjemná prechádzka lesom a potom už len zostup do podzemnej ľadnice. Ten chlad nás ale zakrátko vyhnal napäť hore do odpoludňajšej horúčavy. Ďalej sa cesty ebicyklistov rozdelili. Niektorí pokračovali po ceste a pár odvážlivcov sa vydalo preskúmavať krásy Silickej planiny. Ale nakoniec sme sa všetci nakoniec stretli v Rožňavskej hvezdárni. Tam nás už očakával pracovník Gemerského osvetového strediska pán Lorinčík. Ten má na starosti úsek astronómie v tejto znova otvorenej hvezdárni. Po hygienickej očiste a večeri nám pripravil zaujímavý program, ktorý skončil až neskoro v noci.
Ďalší deň nás čakala cesta cez Slovenský raj. V tento deň nás podľa predpovede očakávali prvé dažde tohtoročného ebicykla. Začínali sme pohodovou cestou do Dobšinej, po ktorej nasledoval výjazd na Dobšinský kopec. Ešte v peknom počasí sme sa mohli zhora pokochať pohľadmi do doliny na Dobšinú a okolie. Potom sme sa zviezli do Dediniek k Palcmanskej Maši. Tu sme si urobili obedňajšiu prestávku a niektorí sa ešte pred obedom aj okúpali. Po obede sme vyrazili smerom na Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Po ceste sme si vychutnali prejazd Stratenským kaňonom okolo riečky Hnilec. Pri Dobšinskej jaskyni sa ohlásili prvé dažďové prehánky a kto neplánoval návštevu jaskyne, pokračoval ďalej. Zakrátko sme museli pre dážď aj tak zastaviť na ranči za Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Prehánka bola krátka a tak sme mohli pokračovať ďalej. Za Pustým poľom sme sa pristavili pri prameni Hrona. Tu sme zažili neočakávané stretnutie s pánom Bahýlom zo Zvolenskej Slatiny, ku ktorému sme mali doraziť za dva dni. Nasledoval krátky zjazd do Telgártu, kde sme v miestnej Základnej škole nocovali. A dobre sme urobili, že sme dorazili tak zavčasu. Už pri príchode sa spustila búrka, ktorá potom pokračovala po celú noc. Po večeri v Horehronskej kúrii sme ešte plánovali trasu na nasledujúci deň s výjazdom na Kráľovu hoľu.
Ráno bolo ešte zamračené, síce bez dažďa, ale s očakávanými odpoludňajšími búrkami. Keď sme sa pobalili a naraňajkovali, vyrazili sme do Šumiaca. Po ceste bolo vidieť čo počas noci narobili búrky. Všade bolo veľa vody a zaplavené boli cesty aj polia. Od Šumiaca skupina odvážlivcov vyrazila hore do oblakov zakrývajúcich Kráľovu Hoľu. Stúpanie po asfaltke bolo celkom prijateľné, ale neskôr po kamenistej ceste to bolo horšie a tak sme niektoré úseky aj potlačili. Len niektorí cyklisti sa vyviezli až na vrchol. Väčšinu trasy sme sa predierali hmlistými oblakmi a na vrchole nás očakával navyše silný vietor, ktorý znásoboval pocit chladu. Viditeľnosť bola doslova na pár metrov a výhľady sa nekonali, tak sme po krátkom blúdení po vrchole zamierili späť do doliny. Pred príjazdom do Šumiaca sa spustil dážď a tak sme všetci skončili v miestnom pohostinstve. Potom sme sa vydali cestou do Závadky nad Hronom, keď nás aj po ceste osviežovali drobné prehánky. Po príchode do ZŠ v Závadke viedla naša prvá cesta do bazéna. Keď sme odtiaľ vyliezli, tak sme neverili vlastným očiam. Krásne sa vyjasnilo a tak sme aspoň z diaľky mohli uvidieť Kráľovu Hoľu. Večer sme zakončili v reštaurácii asi tri kilometre nad Závadkou, kde sme sa výdatne a dobre najedli.
Vo štvrtok nás čakala cesta do Zvolenskej Slatiny, kde býva Bahýl hvezdár, ktorý si postavil vlastnú hvezdáreň. Počasie bolo zas zamračené s dažďovými prehánkami. A tak naše plány o návšteve zaujímavých miest na trase skrachovali a my sme sa vydali najkratšou cestou na Banskú Bystricu. Po ceste sme zastavovali iba na občerstvovacie prestávky a tak sme dorazili do Banskej Bystrice dosť zavčasu. V tom čase sa už počasie trocha vylepšilo a začalo svietiť slnko. Vydali sme sa cestou cez kopce do Zvolenskej Slatiny. Po trase sme si pozreli travertíny pri Dolnej Mičinej a gotický kostol v Čeríne. Aj v tento deň sme dorazili do etapového miesta zavčasu. Vo Zvolenskej Slatine nás už očakával pán Bahýl. Jeho hvezdáreň s kupolou sme zbadali už od cesty. V nej má ďalekohľad Celestron Schmidt-Cassegrain s priemerom 25 cm. Ale k tomu sme sa dostali až neskôr. Prvé čo nás očakávalo bolo milé privítanie v rodinnom prostredí a občerstvenie. Keď sme sa ubytovali, tak sme navštívili Pamätnú izbu Terézie Vansovej a odtiaľ sme sa presunuli späť. To už nám pani Bahýlová chystala bohatú večeru s ochutnávkami miestnych špecialít a pohostením o akom sa nám ani nesnívalo. Tak sa chceme ešte raz poďakovať za neobvyklé prijatie, ktoré sa na trase ebicykla nenaskytne tak často. Zamračené počasie nám síce neumožnilo pozorovať oblohu, ale to nás neodradilo, aby sme po skupinkách absolvovali prehliadku hvezdárničky a jej zázemia.
Ráno sme mali u pána Bahýla ešte aj raňajky, po ktorých sme vyrazili na cestu. Aj tento deň bolo hmlisté a upršané počasie. V pláne bol výjazd na Vtáčnik, ale všetkým nám bolo jasné že po daždivých dňoch nemá význam sa tam trepať. Náš pelotón vyrazil po trase cez Zvolen do Žiaru nad Hronom, väčšinou po vedľajších menej frekventovaných cestách. Prešli sme cez Žiar a v silnom protivetre sme pokračovali v dobrom tempe až do Žarnovice. Tu sme si urobili dlhšiu prestávku, aby sme doplnili energiu potrebnú na prekonanie posledného kopca cez Veľké pole. Počasie sa umúdrilo, zvyšok cesty už nepršalo. Tak sme v pohodovom tempe vyšlapali do sedla Penhýbel, kadiaľ sme prechádzali aj prvý deň. To bolo akési symbolické zakončenie nášho putovania, aj keď záver nás čakal až po dojazde vo Hvezdárni v Partizánskom. V tomto roku sme najazdili takmer 650 kilometrov a prekonali veľa výškových metrov.
Ján Horňák
