ESA 2009
XVI. ročník ESA
18. - 23. 7. 2009
Tento ročník ebicykla bol vo viacerých veciach výnimočný. Termín bol v čase úplného zatmenia v Číne, aj to že sme po ceste obchádzali hvezdárne hovorí samo za seba. Aj keď to nie je celkom pravda. Plán bol taký, že po 15 rokoch ebicykla by sme mali navštíviť miesta na Slovensku, ktoré sme doteraz obchádzali. Vždy sme trasy ebicykla plánovali do miest, kde sú hvezdárne. Stred Slovenska sme zakaždým obchádzali, lebo tam nie sú žiadne hvezdárne. A preto sme tento ročník naplánovali „Srdcom €-py". Ten viedol po cestách - necestách ( aj po takých sme sa motali ) z Partizánskeho do Banskej Bystrice, Závadky nad Hronom, Klenovca do Hriňovej, Levíc a späť do Partizánskeho.
Ranný štart do prvej etapy sa veľmi podobal minuloročnému, pretože úvod etapy sme išli rovnakou trasou cez Nováky a Prievidzu, ďalej cez Rematu do Sklenného. Tam sme odbočili na Kremnicu. Tu som neprozreteľne zahlásil, že zbehneme dole do Kremnice a urobíme si obedovú prestávku. Kým sme ale vyšľapali nad Kremnicu, aby sme mohli zbehnúť, tak sme sa riadne zapotili. A účastníci ebicykla si ma potom po celej trase doberali, že už len zbehneme dole kopcom a sme tam. Našťastie sa nám podarilo v Kremnici sa dobre najesť a niektorí si stihli aj vyraziť svoju pamätnú mincu. Ale to už sa začala na oblohe zberať oblačnosť a nás tlačil čas a dlhé 12 kilometrové stúpanie s takmer 700 metrovým prevýšením. Nakoniec sme aj to zvládli, hoci niektorí z nás miestami potlačili svoje tátoše. A to na čo sme sa najviac tešili, nádherné výhľady na všetky svetové strany z kopca o výške 1232 metrov nad morom sa nekonali. A navyše nás naháňala búrka, ktorá ako sme sa neskôr dozvedeli, narobila šarapatu na Trenčianskej POHODE. Plánovaná skratka po turistickej značke do Králikov sa podobala strmému tobogánu pokrytému kameňmi. Ak by nás tu dobehla búrka tak nás spláchne až do Králikov. Našťastie to dobre dopadlo. A tak sme už za dažďa šťastlivo došli k schátranému skokanskému mostíku a odtiaľ po ceste do Tajova. To šťastlivo znamená, že dva pády na šmykľavej ceste nakoniec dopadli dobre, len s malými odreninami a narazenou rukou. Ale tá dažďová stena valiaca sa za nami nás hnala ďalej do Podlavíc čo je časť Banskej Bystrice, kde sme na základnej škole mali dohodnuté prenocovanie. A moja predtucha, ktorá ma odrádzala od nocovania v Bystrickej hvezdárni na Vartovke sa ukázala správna. Večer sme ešte navštívili reštauráciu v ktorej sme okrem večere uvideli aj televízne zábery z víchrice na Pohode.
Nedeľné ráno bolo sychravé a nevľúdne, ale nakoľko nás čakala pomerne krátka etapa bez kopcov do Závadky nad Hronom, tak sme to brali s úsmevom J. Prvá zastávka na trase bola na Ľupčianskom Hrade, ktorý sme si pozreli aj zvnútra L. Potom sme pokračovali ďalej po ceste na Brezno. Neplánovaná pauza v Brusne ( defekt ) spojená s návštevou dosť schátralých kúpeľov v Brusne a kúsok ďalej obed v Motoreste Nemecká. Za Breznom nás čakalo pomalé stúpanie až do Závadky nad Hronom. Vyvrcholením celého dňa bol program po dojazde etapy. Nakoľko sme mali nocľah v telocvični miestnej ZŠ, pod ktorou sa nachádza plaváreň, tak po vybalení mierila naša prvá cesta práve tam. Tak sme si to v bazéne riadne užili. No a dobre vykúpaní sme už boli dostatočne hladní na to, aby sme sa vybrali hľadať reštauráciu s dobrou večerou. V miestnej reštaurácii sme sa ale dozvedeli, že v nedeľu nevaria a jediný zdroj potravy sa nachádza v hoteli „Golden fish" asi 2km nad obcou. A tak sme tento cyklistický deň ( síce len 75 km) a plavecký podvečer zakončili netypickou túrou za vytúženou večerou. A stálo to za tú námahu, pretože tam varili výborne.
Tretia etapa, pravdepodobne najkrajšia z celého ebicykla, sa niesla v znamení VVV (veľmi veľa vrchov). Zo Závadky sme síce vyrážali z nadmorskej výšky 627 metrov, ale ešte nás čakalo veľa našľapaných výškových metrov. Pokračovali sme cestou pod Kráľovou hoľou cez Heľpu, Vaľkovňu a Červenú Skalu, kde bol najvýchodnejší bod ebicykla. Tu sme si urobili odpočinkovú zastávku v miestnych potravinách. Po občerstvení sme pokračovali ďalej nádhernou prírodou s blahodárnym horským vzduchom, ktorý nám prevetral pľúca. A to hneď v nasledujúcom kopčeku na sedlo Javorinka v 965 metrovej nadmorskej výške. Nasledoval krátky zjazd a odbočka na lesnú cestu k Veľkej Lúke, na ktorej je chov koní Norika Muránskeho. No a keďže sme sa dosť odviezli dole kopcom tak nás čakal Výjazd na hrad Muráň do 938 m.n.m. aj s nosením bicykla v záverečnom stupáku. Po ceste sme sa ešte zastavili pri Wesselenyiho Jaskyni. Prešli sme vstupnou bránou, odložili bicykle a šli sa kochať krásnymi ruinami rozsiahleho hradu. Po prehliadke sme najskôr zliezli a neskôr sa aj zviezli do obce Muráň v nadmorskej výške len 394 metrov. To aby sme sa potom, po výdatnom obede, mohli vyštverať do sedla Dielik (578) a ďalej už dole kopcom, cez Hnúšťu do Klenovca. Po krátkej prestávke sme sa z Klenovca vydali do záverečného 12 kilometrového stúpania na chatu Tepličné v 700nmn, v nádhernom prostredí pohoria Klenovský Vepor. Chata Lesov SR je kompletne vybavená, tak sme sa najskôr dôkladne vysprchovali. Potom sme zasadli k večernej opekačke a po zotmení aj pozorovaniu tmavej, ničím neprežiarenej hviezdnej oblohy. Noc bola príjemným odpočinkom v lone prírody.
Ráno nás čakala štvrtá, najkratšia a ako sme neskôr zistili aj najrýchlejšia etapa na trase ebicykla. Taže ranné vstávanie a balenie bolo v pohode a poniektorí sa zdržali aj dlhšie. V tento deň sa pelotón rozdelil na dve skupinky. Z chaty sme vyrazili všetci jedným smerom. Dole dolinou. Potom sme sa rozdelil pričom jedna skupina išla cestou do Klenovca a cez kopec do Kokavy nad Rimavicou a cez Čierťaž do Hriňovej. A druhá vyrazila lesnou necestou cez sedlo a zároveň salaš Pereš v nadmorskej výške 677 metrov do osady Havrilovo a ďalej popri Rimavici až po križovatku pri Sihle. Táto zabudnutá dolina, ktorou preteká Rimavica bola ďalšou z najkrajších na trase ebicykla. Na náhornej plošine sme si urobili prestávku s návštevou Huculských koní v Sihle. Ďalej sme pokračovali do Lomu nad Rimavicou, ktorého nadmorská výška sa prehupla cez tisícku a bola najvyšším miestom tejto etapy, lebo potom už nasledoval dĺhýýý zjazd do Hriňovej. Krátka trasa a hlad nás doviedli do Hriňove zavčasu odpoludnia. Bolo dosť času na okúpanie, ale v okolí nebolo žiadne kúpalisko ani nejaká vodná nádrž, ak teda nerátam priehradu nad Hriňovou, ktorá je zdrojom pitnej vody. Tak sme po dobrom obede dosť zavčasu zapadli do ZŠ, kde sme mali prenocovať. Podvečernú prechádzku po Hriňovej zakončila hostina v penzióne Anka.
Po najkratšej etape nasledovala najdlhšia a preto sme si ráno privstali, aby sme mohli čo najskôr vyraziť. Úvodnú a najhoršiu časť etapy cez Kriváň až po odbočku pri Pstruši sme absolvovali v rýchlom tempe priemernou rýchlosťou 29km/h. Tam sme sa počkali a pomalším tempom vyrazili na Slatinské Lazy a ďalej cez pohorie Javorie okolo vojenského výcvikového priestoru Lešť. Prešli sme cez Senohrad až do Bzovíka, kde sme si pozreli veľmi zachované zrúcaniny opevneného kláštora, neskôr prebudovaného na hrad. Dodnes patrí k najstarším stavebným pamiatkam u nás. Pred Hontianskymi Nemcami sme sa zastavili na obedovú prestávku. Po obede sme vďaka teplu vyrazili k najbližšej vodnej ploche čo bola priehrada v Sebechleboch. Už bol najvyšší čas aby sme svoje rozhorúčené telá schladili vo vode. Potom sme sa vydali do záverečného úseku trasy cez kopec do Žemberoviec. Odtiaľ sme si ešte odskočili do Bátoviec a potom už priamo do Levíc. Hvezdáreň v Leviciach je na opčnom konci mesta a tak sme najskôr zapadli do mesta na večeru. Po príchode do jedinej hvezdárne na trase ebicykla sme podebatili o astronómii v Leviciach a čo majú nového od našej poslednej návštevy. Večer sme pre komáre zaliezli do vnútra a obhliadku sme odložili na ráno.
Keď sme sa ráno zobudili, tak už bola pred nami len posledná etapa. Vstali sme skôr, obhliadli hvezdáreň, teda novú pozorovateľňu v ktorej bude umiestnený veľký zrkadlový ďalekohľad. V očakávaní ďalšieho veľmi teplého dňa sme vyrazili skôr ako sme plánovali. Nejako sa nám nechcelo domov a tak sme si etapu trocha predĺžili návštevou zaujímavostí po ceste. Ako napríklad kamenný most v Novej Vsi nad Žitavou, Lev - pamätník z obdobia tureckých nájazdov vo Veľkých Vozokanoch. Niektorí dokonca vyšľapali na hrad Hrušov. Ale aj napriek tomu sme po dvanástej hodine už sedeli pri kofole v Uherciach, odkiaľ bolo do hvezdárne čo by kameňom dohodil. A tak sme poslednú, doslova sparnú etapu zakončili vo hvezdárni okolo druhej popoludní a to pri celkovej dĺžke 95 km. Zostalo nám dosť času na regeneráciu a potom na večernú párty, ktorú sme v iných ročníkoch absolvovali v polovici ebicykla.
Aj v tomto ročníku sme mali najazdených dosť kilometrov a čo bolo ojedinelé poriadnu dávku našľapaných výškových metrov. Priemerný ebicyklista vyznačil na mape Slovenska trasu o dĺžke približne 525 kilometrov.
