ESA 2008

Posledný 15. ročník cyklistických putovaní za astronómiou sa konal v dňoch od 19. do 25. júla. Vydali sme sa z Partizánskeho po trase cez Martin, Oravskú Lesnú, Kamennú Porubu, Trenčín a späť do Partizánskeho.

 

Začiatok ebicykla sa vyznačoval príjemným počasím a veselou zostavou, v ktorej sa vyskytoval nezvykle veľký počet zástupkýň nežného pohlavia. Úvodný úsek z Partizánskeho do Prievidze sme prekonali vedľajšími a poľnými cestami cez Chalmovú a Koš. Nasledujúci úsek z Prievidze po odbočku na Rematu sme presvišťali po hlavnej ceste s malou desiatovou prestávkou v Ráztočne. Po stúpaní na Rematu sme odbočili do lesa, kde sme zažili prvé dobrodružstvo na našej cyklistickej trase. Tým bol pokus nášho sprievodného vozidla zaťaženého prívesným vozíkom prekonať hnusne kamenistú a strmú lesnú cestu.

Tou sme si my ebicyklisti skrátili cestu cez kopec do Sklenného. Auto to ale nezvládlo a muselo sa vrátiť okľukou cez Žiar nad Hronom a Kremnicu. Stretli sme sa s ním opäť až v Turčianskych Tepliciach, kde sme sa konečne naobedovali. Ďalší úsek cesty sme jazdili po vedľajších cestách až po Blatnicu, aby sme zabočili do Gaderskej doliny. Aj keď sme neprešli celú dolinu, tá scenéria nás uchvátila natoľko, že by sme sa tam ešte radi vrátili. No a potom sme už cez kopčeky uháňali do Martina. Vo hvezdárni pri gymnáziu nás už očakával pán Šabo, aby nás po štyroch rokoch znova privítal vo svojom kráľovstve. Po večeri sme absolvovali prehliadku hvezdárne a potom sme ešte dlho do noci obdivovali rôzne „hračky" v centre popularizácie fyziky.

Ráno nás zastihlo nie celkom pripravených na daždivé dopoludnie. Našťastie spŕchlo ešte zaránky a pred našim odchodom z Martina už sa počasie trocha umúdrilo. To sme mali pred sebou najhorší a ešte celkom zamračený úsek po ceste na Kraľovany a potom trocha lepší do Párnice. V Párnici sme ledva našli nejaké pohostinstvo na doplnenie tekutín. Ale podarilo sa a potom už nasledovalo stúpanie nádhernou krajinou do Zázrivej.

  Tam sme aj strávili nedeľné poludnie s obedňajšou prestávkou. No a to sme mali pred sebou krátky, takmer vysokohorský prejazd cez hrebeň nad Havraniou vo výške viac ako 1000 metrov nad morom.

A tak isto krátky, ale strmý zjazd do Oravskej Lesnej. Tu nás už očakával pán Murín, ktorý sa môže pýšiť najväčším amatérskym ďalekohľadom na Slovensku s priemerom úctyhodných 61cm.

Prehliadka jeho hvezdárničky bola najväčším zážitkom pre väčšinu ebicyklistov. A to ešte nebolo posledné prekvapenie na Orave. Pán Murín nám totiž zabezpečil a zaplatil nocľah a pohostenie v penzióne Severka. Tak sa mu touto cestou chceme ešte raz poďakovať za neobvyklé pohodlie, ktoré nám na trase ebicykla poskytol. Večer sme ale nezakončili pozorovaním cez jeho ďalekohľad, nakoľko nám obloha nepriala, ale príjemnou večernou prechádzkou okolím Oravskej Lesnej. 

Ráno bolo daždivé a oravsky studené. Toto počasie na nás už od rána navešalo nepremokavé oblečenie. Je síce pravda, že to nebol nejaký prudký dážď, ale usmoklené a vlhké počasie nás astronomických nadšencov a cyklistov vôbec netešilo. Mali sme pred sebou očakávanú trasu do Novej Bystrice po starej už neprejazdnej ceste, ktorú sme v roku 2004 prešli v opačnom smere, ale za krásneho počasia a s nádhernými zážitkami. Túto sme vtedy označili ako najkrajší úsek vtedajšieho ebicykla. Trocha sme aj tušili a neskôr si to v blate aj užili, že v tomto počasí je to úplne iný zážitok ako vtedy. Našli sa aj takí, ktorí napriek tomu tento úsek trasy znova ocenili aj za takéhoto počasia. Po príjazde do Novej Bystrice sme museli poumývať naše tátoše v spenenom potoku Vychylovky.

Keďže nám bolo poriadne zima, tak sme sa zohriali v krčmičke pri čaji s rumom. Ten z nás zakrátko vyprchal a my sme sa vydali na ďalšiu cestu. Zo Starej Bystrice do kopcov cez Radôstku ( to máme krásne názvy obcí ) a Lutište do Belej. Aj dážď aj únava nás zmohla natoľko, že sme tu zakotvili na obedňajšiu prestávku. Pre zlé počasie sme odvolali plánovanú návštevu v pozorovateľni hvezdárne v Žiline. A tak sme hneď po obede vyrazili cestou obchádzajúcou Žilinu, cez Rosinu, Višňové a Turie na cestu do Rajeckých Teplíc a odtiaľ do Kamennej Poruby. Že prečo do Kamennej Poruby? V Kamennej Porube učí školákov na ZŠ a popri tom ich aj zaúča do tajov astronómie Martin Kavecký. Ten bol síce v čase našej návštevy odcestovaný, ale našiel si za seba dobrého náhradníka. 

Musím ešte prezradiť, že na začiatku prázdnin otvárali pri ZŠ vynovenú astronomickú pozorovateľňu s Newtonovým ďalekohľadom o priemere 24 centimetrov. No a ako sme nakoniec zakončili tento večer. Najskôr sme sa zložili aj so svojim výstrojom do budovy školy. Potom sme ešte za svetla poobzerali astronomickú pozorovateľňu a nakoniec sme zakotvili pri ohníčku a opekačke. 

Utorňajšie ráno bolo trocha rozpačité. Že vraj voľný deň s výletmi do okolia. No ono to začalo celkom nenápadne. Spravíme si výlet do Súľovských skál. Vydali sme sa cestou cez Zbyňov a potom do kopcov cez sedlo Patúch do Súľova. Pod Súľovskými skalami sme odložili svoje tátoše a po vlastných nohách(!) sme vyliezli až na Súľovský hrad (660 n.m.).

Tu sme pokochali pohľadom po okolí, porobili zopár fotografií a potom zliezli druhou stranou smerom na Jabloňové. Cestu naspäť sme si zas vylepšili skratkou cez hory do Malej Čiernej a potom už len po cestách sme sa presunuli do Rajca, kde sme konečne naplnili naše hladné žalúdky. Do Kamennej Poruby bolo už len na skok a my sme sa tešili na večerný odpočinok. Nie že by sme najazdili veľa, ale 43 kilometrov na bicykloch po kopcoch a ďalších 15 kilometrov po vlastných nohách bolo na odpočinkový deň dosť. Večer sme znova zakončili pri ohníčku. 

Ďalší deň nás čakala cesta do Trenčína. Mali sme v pláne aj horské prejazdy, ale počasie nám znova nabúralo naše plány. Od rána pršalo a to dosť výdatne. Vydali sme sa po ceste do Fačkova a Čičmian. Tam sme už dosť premoknutí a zmrznutí zastavili v reštaurácii, aby sme sa trochu zohriali a najedli. Pokračovali sme v daždi ďalej až do Zliechova, odkiaľ sme chceli cez hory pokračovať smerom na Homôlku.

Ale radšej sme sa vydali (väčšina ebicyklistov) po ceste do Košece a Ilavy. Pred Dubnicou sme zastavili v motoreste pri obci Prejta. Tu sme už na dohľad od Trenčína a pri lepšiacom sa počasí relaxovali pri obedňajšej prestávke. Cesta do Trenčína bola krátka a rýchla. Tam už nás očakávala pani Baxová, ktorá vyučuje na gymnáziu Ľudovíta Štúra, aby nás aj s bicyklami uložila v externých priestoroch školy. Po tomto dni nám dobre padla návšteva plavárne s príjemne teplou vodou. 

Večer začalo znova pršať, ale ani to nás neodradilo od návštevy Astronomickej pozorovateľne Alojza Cvacha na budove gymnázia. Pozorovateľňa je tak malá, že sme sa do nej ani nepomestili a tak sme potom pokračovali v priestoroch gymnázia. Tu sme sa okrem informácií z astronómie v Trenčíne, dozvedeli aj novinkách, ktoré súvisia s veľkým urýchľovačom častíc v CERNe.

Nasledujúca etapa nás mala zaviesť naspäť do hvezdárne v Partizánskom. Aby nebola taká krátka, tak sme si ju priebežne po ceste predlžovali. Obišli sme hlavný ťah na Bánovce nad Bebravou, aby sme sa trocha pomotali po dedinách a teda po vedľajších cestách. Za Bánovcami sme odbočili na Jankov vŕšok, ktorý bol najvyšším bodom tejto etapy.

Pofotili sme sa pri pamätníku SNP, pozreli sme si výstavu vojenskej techniky a tiež partizánske bunkre. Nasledoval zjazd z Jankovho vŕška až do Dolných Vesteníc, kde sme sa posledný krát na trase dobre najedli a potom dojazd do hvezdárne v Partizánskom.

Večer - už vo hvezdárni, bol trochu nostalgický. Míňali sme posledné zásoby a vlastne sme sa akoby lúčili aj s plánovanou poslednou etapou. Tou malo byť pokorenie Vtáčnika, čo bolo jednoznačne tak trochu nadplán. Auto by nám tam bolo v prípade poruchy málo platné, tak sa šofér už preventívne balil. Cyklisti, ktorí potrebovali zaistiť odvoz batožín tiež balili. A tak pokoriť miestneho kráľa kopcov vyrazila len štvorica miestnych odvážlivcov, troch žien s jedným horským vodcom.

Ján Horňák