ESA 2005

XII. ročník ESA 2005

"Dolnozemský kalich"

Ďalší ročník cyklistických putovaní za astronómiou sa konal v dňoch od 23. do 29. júla. Vydali sme sa po trase cez Banskú Štiavnicu, Levice, Hurbanovo, Slovenský Grob, Modru a Hlohovec.

    Začiatok ebicykla vôbec nenaznačoval, že počas akcie budeme mať dobré počasie, lebo od rána bolo zamračené a chladno. Prvá etapa hneď v úvode rozdelila náš pelotón na dve skupiny. Jedna skupina sa vydala po ceste do Žarnovice a druhá išla Drahožickou dolinou po lesných cestách. Obidve skupiny si otestovali svoju  kondíciu pri stúpaní na sedlo nad Veľkým polom v nadmorskej výške 650 metrov, kde sa obidve skupiny spojili. Pomalé klesanie už všetci zvládli v pohode a do Žarnovice sme dorazili v poludňajších hodinách.

Tu sme si urobili obedňajšiu prestávku a výdatne sme sa najedli v motoreste. To aby sme mali dostatok síl na ešte náročnejšie stúpanie do Štiavnických vrchov. Vybrali sme sa cestou z Voznice, ktorá je pre dopravu uzatvorená, takže sme v kľude mohli stúpať do vrchov a na normálnu cestu sme sa dostali až pod Richňavskmi jazerami. Pri jazerách sme sa všetci stretli a po prvý krát v tento deň sa na nás usmialo slnko.

Prví odvážlivci nevydržali toľký príval slnečnej energie a schladili sa vo vodách jazera. Tu musím spomenúť, že jazerá, ktoré sú v okolí Banskej Štiavnice, je v skutočnosti systém umelých vodných nádrží – tajchov, odkiaľ sa voda rozvádzala k banským zariadeniam. Nasledovalo krátke stúpanie na sedlo Peciny v nadmorskej výške 750 metrov a zjazd do jedného z najkrajších miest na Slovensku – Banskej Štiavnice. Ubytovanie sme mali zaistené v telocvični Strednej priemyselnej školy Chemickej v centre Banskej Štiavnice. Po vybalení a nutnej hygienickej očiste sme sa išli navečerať a potom sme sa poprechádzali nočnou Štiavnicou.

Vzhľadom na to, že v Banskej Štiavnici je veľa zaujímavostí, tak sme nasledujúci deň  nepokračovali ďalej po trase, ale strávili sme tu aj ďalší deň. Po nedeľných raňajkách sme absolvovali plánovanú návštevu hrobu našej priateľky Ulriky Kušnírákovej (Babiakovej), ktorá okrem svojej záľuby v astronómii, bola v minulosti aj účastníčkou ebicykla.

Potom sme sa rozdelili na skupinky, ktoré sa podľa záujmu vydali do Banského múzea v prírode, do Baníckeho múzea s mineralogickou expozíciou a na obhliadku mesta. Náruživý cyklisti ani v tento deň neodložili svoje tátoše a vyviezli sa na vrch Sitno(1009 n.m.), čo bolo najvyššie položené miesto tohto ročníka. Počas dňa sme sa stihli ešte okúpať v Štiavnických jazerách. 

            Nasledujúci deň nás čakala etapa do Levíc. Už po pár kilometroch sme navštívili zámok Antol. Po menej frekventovaných vedľajších cestách a horských chodníčkoch sme dorazili k priehrade Bátovce, kde sme sa okúpali. Odtiaľ sme mali na skok do Levíc, ale ešte sme si urobili zachádzku do Brhloviec. V tejto obci sú kamenné obydlia vytesané do sopečného tufu, ktoré sa využívali ako úkryty v období tureckých nájazdov.

Po príchode do Levíc sme hneď absolvovali večeru, lebo hvezdáreň sa nachádza na okraji mesta. Vo hvezdárni už netrpezlivo očakávali náš príchod. Do Levickej hvezdárne sme sa vrátili po šiestich rokoch a tak sme boli zvedaví čo sa tam zmenilo. Pozreli sme si budovu hvezdárne a potom aj novú pozorovateľňu s ďalekohľadom, ale to najlepšie nás čakalo až nasledujúce ráno. Večer sme ešte stihli opekané špekáčiky, ktoré sa pre búrku opekali v elektrickej rúre.

Hneď ráno pre nás pripravili pracovníci hvezdárne prezentáciu prenosného planetária StarLab, ktoré je unikátne nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Po krátkych raňajkách sme sa vydali na trasu do Hurbanova.

Pekné a teplé počasie roztrhalo náš pelotón a preto sme robili častejšie prestávky na občerstvenie. Pred príchodom do Hurbanova sme sa zastavili pri Bajči, aby sme sa tu vykúpali v miestnom bagrovisku. Po príchode k vode sa spustila búrka a preto sme vo vode zostali dlhšie ako sme plánovali. Len čo sa ukázalo slnko, pobalili sme sa a vyrazili na cestu do Hurbanova, čo už bolo iba na skok. Po príchode do Slovenskej ústrednej hvezdárne sme sa museli hlavne poprezliekať a vysušiť mokré veci.

Potom nasledovala návšteva Geofyzikálneho oddelenia, ktoré je zaujímavé aj svojou históriou spojenou s hvezdárňou. Ale to už sme viac nevydržali a museli sme sa presunúť na večeru do hotela Twins. Po večeri sme už zvládli iba prehliadku pôvodnej hvezdárne s novým ďalekohľadom a CCD kamerou.

            Ďalšia etapa bola z tých náročnejších. Celá trasa merala približne 120 kilometrov. Z Hurbanova sme sa vydali cestou cez Kolárovo, kde sme si urobili prvú plánovanú zastávku. Charakteristickou technickou pamiatkou v Kolárove je zakotvený kolový vodný mlyn, ktorý sme chceli navštíviť.

V nasledujúcej časti trasy sme sa vyhýbali hlavným ťahom a preto sme niektoré úseky prešli aj po poľných cestách. Obed sme absolvovali v obci Veľké Úľany, ale teplo nás hnalo k vode. Okúpali sme sa až vo Veľkom Bieli. Do Slovenského Grobu, cieľa našej etapy, sme dorazili v podvečer. Zložili sme svoje veci v telocvični a vyskúšali studenú sprchu. Po hygiene sme sa prichystali na hlavný večerný program, husacie hody, ktorými je Slovenský Grob povestný.

            Ďalší deň nás čakala krátka odpočinková trasa, ktorá nás mala doviesť do astronomického observatória v Modre. Po odchode zo Slovenského Grobu sme sa zastavili v Pezinkom Tescu, kde sme si doplnili zásoby na celý deň. V Modre sme absolvovali krátku obhliadku mesta a hurá do kopcov. Po výjazde na Piesok sme zakotvili pri vodnej nádrži. Bola dopĺňaná horským potôčikom, z ktorého pritekala ľadová voda. Ešte šťastie, že bolo teplo.

Cesta do hvezdárne bola už iba krásnym zakončením dopoludňajšieho programu. Po obede sme si urobili krátku odpoludňajšiu siestu a potom pokračovali v náročnom programe. Prešli sme celý areál a pozorne sme si vypočuli spolucyklistu Jozefa Világiho, ktorý nám ako domáci robil sprievodcu po hvezdárni. Na záver odpoludnia sme ešte stihli vybehnúť na kopec Veľká homoľa, kde je vyhliadková veža. Je z nej krásny výhľad do okolia, ale dohľadnosť bola veľmi slabá. Večerný program sme zakončili posedením pri ohni a opekaním špekáčikov.

            Posledná etapa nás mala doviesť do hvezdárne v Hlohovci. Vysoké teploty posledných dní práve vrcholili a preto sme najkratšou cestou zamierili do etapového mesta. Hlavná skupina pelotónu zakotvila v Leopoldove pri vode, ktorú domáci nazývajú Eldorádo. Výborne sme sa tam vykúpali. Ostatní ebicyklisti však využili dobrého počasia na návštevu Smoleníc a ďalších zaujímavostí po trase. Do hvezdárne sme dorazili v podvečer a poslední ebicyklisti až za tmy. Vo hvezdárni sme mali pripravenú večeru.

Po večeri sme sa presťahovali do kupoly, kde sa nám venoval Karol Petrík so spolupracovníkmi. Nocovali sme v príjemne chladnom prostredí planetária, kde sme zakončili tohtoročný ebicykel. 

Ebicyklisti v tomto roku najazdili po slovenských cestách v priemere asi 420 kilometrov.

Ján Horňák

Dva dni pred štartom ESA navštívil Hvezdáreň Partizánske Český Ebicykl:

22. Ebicykl 2005 - Zlatá Stredoslovenská Cesta ( 21. 7. )

Hvězdárna v Partizánském, na malém, leč příkrém kopci u silnice, nám nabídla spaní nejen v hlavní budově, ale i v buňkách a na zahradě samé. Spánku předcházel další astronomický guláš (po uvítacím kalíšku pálenky) vytvořený podřízenými pana ředitele Meštera, který osobně vedl prohlídku hvězdárny, přednášku i promítání marsovského diafilmu dotvořitelného do třetího rozměru červeno-zelenými brýlemi na očích diváků. Během přednášky se představili někteří členové bratrského Ebicyklu slovenských astronomů v bleděmodrých dresech s logem ESA, jímž byl obdarován hejtman G.

Tato ceremonie některým připadala jako názorná ukázka příslovečného převlékání triček, jiným jako striptýz na vědecké úrovni.

Honza Plachetka