Konštantín E. CIOLKOVSKIJ – miloval život a hviezdy
S vďakou spomínajú
Keď sa nemecký profesionálny raketový konštruktér a teoretik Hermann Oberth v dvadsiatich rokoch nášho storočia zoznámil s výsledkami práce ruského vedca - samouka Ciolkovského, napísal mu v liste: Vy ste zapálili plameň. A my budeme pokračovať a pracovať, pokiaľ sa táto myšlienka ľudstva neuskutoční. K. E. Ciolkovskij (1857–1935) túžil prekonať príťažlivosť Zeme, dopraviť človeka do kozmu, medziplanetárne lety uskutočniť viacstupňovými raketami.Život i štúdium v skromnosti
V zapadnutom kúte cárskeho Ruska, v dedinke Iževskoe v Rjazaňskej gubernii sa 17. septembra 1857 narodil, v rodine lesníka poľského pôvodu, piaty syn – Konštantín. Desaťročný, po chorobe, skoro úplne ohluchol. V škole mnoho nepočul, tak sa musel učiť sám. Z kníh, vlastnými pokusmi. Zostrojoval modely, študoval a sníval, uvažoval nad príčinami javov. Otec vybadal jeho schopnosti pre matematiku, fyziku, chémiu, techniku. Poslal ho do Moskvy, aby študoval v knižniciach. 
Bez finančných prostriedkov, často o chlebe a vode, tri roky pracovitý a húževnatý Konštantín Eduardovič žil zo svojich "ideí". V roku 1879 zložil externe skúšky a stal sa učiteľom matematiky a fyziky. Najprv v Borovsku, potom viac ako polovicu života v Kaluge. Predpoludním vyučoval, popoludní a večer premýšľal. Dvadsaťštyriročný zaslal svoju prvú vedeckú prácu. Zaoberal sa v nej základmi kinetickej teórie plynov, mechanikou zmien organizmu, slnečnými lúčmi. Neskôr podal návrh na celokovovú vzducholoď. Neslávil úspechy, plán mu vrátili. Sám uznával, že v samote objavil už objavené. Ale získal dôveru vo vlastné schopnosti. Petrohradská fyzikálno–chemická spoločnosť ho prijala za svojho člena.
Bez finančných prostriedkov, často o chlebe a vode, tri roky pracovitý a húževnatý Konštantín Eduardovič žil zo svojich "ideí". V roku 1879 zložil externe skúšky a stal sa učiteľom matematiky a fyziky. Najprv v Borovsku, potom viac ako polovicu života v Kaluge. Predpoludním vyučoval, popoludní a večer premýšľal. Dvadsaťštyriročný zaslal svoju prvú vedeckú prácu. Zaoberal sa v nej základmi kinetickej teórie plynov, mechanikou zmien organizmu, slnečnými lúčmi. Neskôr podal návrh na celokovovú vzducholoď. Neslávil úspechy, plán mu vrátili. Sám uznával, že v samote objavil už objavené. Ale získal dôveru vo vlastné schopnosti. Petrohradská fyzikálno–chemická spoločnosť ho prijala za svojho člena.
Odvodil vhodnú rovnicu
Už v roku 1883 napísal Ciolkovskij spis, v ktorom analyzoval úlohy klasickej mechaniky o pohybe telies v priestore bez gravitácie a odporu prostredia. Problematika kozmických letov a raketovej techniky ho fascinovala. V apríli roku 1887 v Moskve predniesol svoje názory o vzduchoplavbe pre Spoločnosť priateľov prírodných vied. V časopise Vedecký obzor vyšiel roku 1903 odvážny článok Výskum svetových priestorov reaktívnymi prístrojmi. Jeho pokračovanie, s rovnakým názvom, sa objavilo v šiestich číslach časopisu Vzduchoplavecký vestník (1911–1912). Ciolkovskij odvodil základnú rovnicu pre pohyb rakety v prostredí bez pôsobenia príťažlivosti Zeme, ostatných nebeských telies, ale aj bez odporu vzduchu:
v = v1.ln(1+m2/m1)
v je výsledná rýchlosť rakety, v1 je rýchlosť vytekajúcich plynov, m2 začiatočná hmotnosť telesa s palivom, m1 je konečná hmotnosť telesa.
V práci Kozmické raketové vlaky, z roku 1929, Ciolkovskij vypracoval teóriu pohybu viacstupňovej rakety, naznačil spôsob na prekonanie zemskej príťažlivosti i odporu atmosféry. Uvažoval o vhodných palivách pre rakety, o chladení spaľovacích komôr, stabilite raketového systému. Upozornil na preťaženie i ochranu pred beztiažou.
Odhadoval, sníval, ponúkal
Ciolkovskij popustil uzdu aj svojej fantázii.
"Naša planéta je kolískou rozumu, ale nie je možné večne žiť v kolíske."
Uvažoval o kolonizácii planét, o letoch k iným hviezdam, o mimozemských civilizáciách. Veril v nekonečnosť vesmíru i života. Pripravil filozofiu vesmírneho pohľadu na svet – život na Zemi a jeho pokrok.
"Smelo choďte vpred, veľkí i malí robotníci zemského rodu, a verte, že ani čiastočka z vašej práce nezmizne márne a neúčelne, ale prinesie v nekonečne bohaté ovocie."
Desiatky prác potvrdzujú Ciolkovského krédo:
"Urobiť čosi užitočné pre ľudí, neprežiť život nadarmo, posunúť ľudstvo čo len o málo vpred."
Postavil jednoduchý aerodynamický tunel a v ňom robil pokusy, modeloval svoje prístroje. Zanechal knižky, brožúry, rukopisy. Napríklad: Za hranicami Zeme, Budúcnosť Zeme a ľudstva, Budúcnosť vesmíru, Vôľa vesmíru, Voľný priestor, Vedecká etika, Album kozmických ciest, Vzducholoď a lietadlo, Na Mesiaci, Sny o Zemi a nebi, Človek mimo Zeme. Ciolkovského súborné dielo vyšlo v štyroch zväzkoch.
K. E. Ciolkovskij nemal ľahký život. Chudoba i nezáujem cárskeho Ruska podlamovali jeho optimizmus. Zo siedmich detí ho prežili iba dve. Celý život vyplnil úvahami, výpočtami, pokusmi. Ocenenie prišlo po revolúcii. Ciolkovskij sa stal dopisujúcim členom akadémie spoločenských vied, s platom 300 rubľov. Vzhľadom k mimoriadnym zásluhám mu určila vláda doživotnú penziu. Prvého mája roku 1935 prostredníctvom štátneho rozhlasu prehovoril k miliónom spoluobčanov. Všetky výsledky svojej práce odkázal vlasti. Zomrel 19. septembra 1935 v Kaluge.
Štátne múzeum histórie kozmonautiky K. E. Ciolkovského v Kaluge je pútavou spomienkou na splnené Ciolkovského sny. Ciolkovského zlatá medaila udeľovaná významným konštruktérom raketovej techniky a kozmonautom je odkazom i perspektívou jeho reálnych predstáv. Kozmický vek ľudstva medzi prvými načrtol zakladateľ teoretickej kozmonautiky K. E. Ciolkovskij.
Z dnešného pohľadu sú v niektorých vedecko–technických i fantastických názoroch Ciolkovského i veľmi naivné predstavy a omyly, aj tak mnohé jeho úvahy úspešne predbehli dobu a pripravili pôdu pre kozmické úspechy dnešných dní. Konštantín Eduardovič Ciolkovskij vyslovil myšlienku o schopnosti ľudstva preniknúť do vesmíru. Veril, že vesmír patrí človeku. Tušil, že žijeme skôr životom kozmu ako Zeme. Predvídal, že osud ľudstva závisí na osude vesmíru. Zápasil o hviezdy pre človeka.
Zapísal sa do vesmírnych túžob
K. E. Ciolkovskij nemal ľahký život. Chudoba i nezáujem cárskeho Ruska podlamovali jeho optimizmus. Zo siedmich detí ho prežili iba dve. Celý život vyplnil úvahami, výpočtami, pokusmi. Ocenenie prišlo po revolúcii. Ciolkovskij sa stal dopisujúcim členom akadémie spoločenských vied, s platom 300 rubľov. Vzhľadom k mimoriadnym zásluhám mu určila vláda doživotnú penziu. Prvého mája roku 1935 prostredníctvom štátneho rozhlasu prehovoril k miliónom spoluobčanov. Všetky výsledky svojej práce odkázal vlasti. Zomrel 19. septembra 1935 v Kaluge. Ľudstvo má schopnosť preniknúť do vesmíru
Ciolkovskij mal silnú vieru v silu rozumu, bohatstvo vesmíru, schopnosti ľudského ducha zostáva obdivuhodná. Na pamätníku v Kaluge je napísané: Slnko nebude svietiť večne, ľudstvo musí byť nesmrteľné. Hlavný konštruktér kozmických lodí v Rusku Sergej P. Koroľov ocenil: Konštantín Eduardovič Ciolkovskij bol človekom žijúcim ďaleko v budúcnosti svojho storočia, ako má žiť každý skutočný a veľký vedec.Štátne múzeum histórie kozmonautiky K. E. Ciolkovského v Kaluge je pútavou spomienkou na splnené Ciolkovského sny. Ciolkovského zlatá medaila udeľovaná významným konštruktérom raketovej techniky a kozmonautom je odkazom i perspektívou jeho reálnych predstáv. Kozmický vek ľudstva medzi prvými načrtol zakladateľ teoretickej kozmonautiky K. E. Ciolkovskij.Z dnešného pohľadu sú v niektorých vedecko–technických i fantastických názoroch Ciolkovského i veľmi naivné predstavy a omyly, aj tak mnohé jeho úvahy úspešne predbehli dobu a pripravili pôdu pre kozmické úspechy dnešných dní. Konštantín Eduardovič Ciolkovskij vyslovil myšlienku o schopnosti ľudstva preniknúť do vesmíru. Veril, že vesmír patrí človeku. Tušil, že žijeme skôr životom kozmu ako Zeme. Predvídal, že osud ľudstva závisí na osude vesmíru. Zápasil o hviezdy pre človeka.
Dušan Jedinák
