Pozvali nás do vesmíru
Ľudstvo nezostane večne na Zemi. Naša planéta je kolískou ľudstva, lenže v kolíske nemožno žiť naveky. / Ciolkovskij K.E. /
Práve v tomto duchu sa nesie výstava " Pozvali nás do vesmíru", ktorá predstavuje udalosti od prvého letu človeka do vesmíru až po pravidelné misie na medzinárodnej vesmírnej stanici obiehajúcej okolo našej Zeme. Prvá cesta človeka do vesmírneho priestoru začala 12. apríla 1961 s Jurijom Gagarinom v kozmickej lodi Vostok 1. Po jednom oblete Zeme v trvaní 108 minút pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti. Ďalším míľnikom na tejto strastiplnej vesmírnej ceste bol let prvej ženy Valentiny Tereškovovej 16. júna 1963 v lodi Vostok 6. Tento let trval tri dni. Počas letu obletela Valentina 48 krát našu planétu. Presná doba jej letu bola 70 hodín a 50 minút. Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin, aj Valentina sa pri pristátí katapultovala. Sovietsky zväz si dláždil prvenstvo v dobývaní vesmíru. Avšak ani druhá svetová veľmoc, Spojené štáty americké, nezaostávala a napredovala rovnako rýchlo. Už po 23 dňoch od pristátia J. Gagarina letel hoci iba po balistickej dráhe Američan Alan Bartlet Shepard. Po ňom sa na obežnú dráhu dostal John Glenn, ktorý 20. februára 1962 spravil tri oblety okolo Zeme na palube lode Friendship 7. Avšak najväčším triumfom ľudského snaženia bolo pristátie človeka na Mesiaci počas misie Apolla 11 21. júla 1969. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené kozmické teleso ako na Zem. Po misii Apollo sa Američania rozhodli na obežnej dráhe natrvalo nechať orbitálnu stanicu. Skylab bol americký projekt orbitálnej kozmickej stanice, ktorá krúžila na orbite Zeme 6 rokov. Na obežnú dráhu bola vypustená 14. mája 1973 a 11. júla 1979 bola navedená do atmosféry, kde až na drobné úlomky zhorela. V rokoch 1973 – 1974 na nej pracovali tri trojčlenné posádky, väčšinou občania USA.
Počas prevádzky tejto stanice naštartoval spoločné ťaženie vo vesmírnom dobývaní kozmický experiment Apollo - Sojuz. Bolo to spojenie lodí Apollo 18 a Sojuz 19 na obežnej dráhe okolo Zeme, ktoré sa udialo v dňoch 15. júla – 24. júla 1975. Experiment sa začal štartom kozmickej lode Sojuz 19 dňa 15. júla 1975. Na palube sa nachádzali kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov. Kozmická loď Apollo 18 štartovala toho istého dňa o 20:50 SEČ. Leteli v nej astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Donald Slayton. Kozmické lode sa navzájom dotkli 17. júla 1975 o 17:09 SEČ a po troch minútach sa spojili. O 20:19 sa otvoril medzi loďami priechod a kozmonauti si mohli podať ruky. Lode zostali spojené 46 hodín a 46 minút a kozmonauti urobili veľa technologických, biologických a iných experimentov. Po oddelení kozmických lodí, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 1975 o 13:03 posádky oboch lodí uskutočňovali samostatné experimenty.
Československo sa tiež zapojilo do týchto pretekov v osobe Vladimíra Remeka, člena posádky kozmickej lode Sojuz 28 vo funkcii kozmonaut-výskumník. Bola to prvá medzinárodná posádka v rámci programu Interkozmos. Veliteľom letu bol sovietsky kozmonaut plukovník Alexej Gubarev. Let sa uskutočnil od 2. do 10. marca 1978. Posádka pracovala na palube orbitálneho komplexu Saľjut 6 spolu s jeho základnou posádkou. Celková dĺžka Remekovho letu bola 190 hodín a 18 minút. Neskôr sa orbitálny komplex Saľjut transformoval na ambicióznejší projekt Sovietskeho zväzu pod názvom MIR.
MIR bola prvá ruská permanentne obývaná vesmírna stanica. Bola vybudovaná na obežnej dráhe prepojením modulov Mir, Kvant-1 , Kvant-2, Kristal, Spektrum, Priroda a DM, ktoré boli do vesmíru oddelene vypustené v rokoch 1986–1996. MIR bol založený na základoch vesmírnych staníc Saľjut, skôr vypustených a prevádzkovaných Sovietskym zväzom. Počas programu Shuttle-Mir spojil ruský MIR svoje skúsenosti s raketoplánmi Spojených štátov amerických. MIR vo vesmíre predstavoval veľké a živé kozmické vedecké laboratórium, ktoré obsluhovali pilotované transportné kozmické lode Sojuz a automatické nákladné lode Progress. Tiež navštevujúce raketoplány dodávali zásoby a dočasne zväčšovali obytné a pracovné priestory, čím vzniklo v tej dobe najväčšie umelé kozmické teleso s celkovou hmotnosťou 250 ton. Na tejto stanici pracoval aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na MIR, ktorá odštartovala 20. februára 1999. Onedlho po tejto misii cesta 15 rokov starej ruskej vesmírnej stanice skončila. 23. marca 2001 bol MIR cielene navedený do zemskej atmosféry. Z väčšej časti v nej zhorel a jeho zvyšky dopadli blízko Nadi (Fidži) do Pacifiku.
V súčasnosti je Medzinárodná vesmírna stanica (International Space Station, ISS) jediná, trvalo obývaná vesmírna stanica. Nachádza sa na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 360 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000.Do júna 2011 zabezpečovali dopravu na stanicu a späť najmä americké raketoplány.
Po ich skončení túto úlohu prevzali transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade v rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S magnitúdou, niekedy presahujúcou -3, je oveľa jasnejšia než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte Venuši. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do piatich minút, ale zvyčajne je kratší kvôli vstupu stanice do zemského tieňa. Za skorého súmraku a neskorého úsvitu sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.
Autor výstavy: Mgr. Valentín Korinek
Majiteľ:
Hvezdáreň v Partizánskom
V zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja
Adresa: Malé Bielice 177, 95804, Partizánske
Hvezdáreň v Partizánskom: www.hvezdaren.sk
Kontakt:
Telefón: 038/ 7497108
E-mail: hvezdap@hvezdaren.sk
