Marie CURIE–SKLODOWSKÁ – nepoškvrnená slávou vedy
S dvomi Nobelovými cenami
Poslaním vedy je objavovať a presadzovať vedeckú pravdu. Marie Curie-Sklodowská (7.11.1867 - 4.7.1934), francúzska fyzička a chemička poľského pôvodu, tomu zasvätila svoj život. Usilovným štúdiom dokázala získať vysokoškolské vzdelanie i doktorát na parížskej Sorbone. Zvládla päť jazykov (poľský, ruský, francúzsky, nemecký i anglický). Presadila svoj bystrý um i talent pre prírodné vedy. Spolu so svojím manželom Pierrom Curie preskúmali žiarenie uránu a objavili dva nové prvky - polónium a rádium. Ako prvá žena získala Nobelovu cenu, dokonca dvakrát (1903 za fyziku, 1911 za chémiu), stala sa prvou profesorkou na univerzite v Paríži. Viac než sto vedeckých inštitúcií v Európe i v Amerike jej udelilo čestné členstvo i čestné doktoráty (19). Napriek tomu ju vyznamenania neomámili.
"V prírodovede ide o veci a nie o osoby... Pocty a sláva nám skazili život."
Nechcela byť vystavovaná na piedestál ani nútená do obdivuhodných postojov. Pani Sklodowská-Curie je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú sláva neskazila (A. Einstein). Nemala čas hrať sa na slávnu ženu.
Vlastnými rukami
Snila o kantorskom povolaní, chcela učiť na gymnáziu ako jej otec (učiteľ matematiky a fyziky na vyšších školách vo Varšave). Nikdy neskrývala svoje poľské vlastenecké zmýšľanie. Uznávala sociálnu zodpovednosť a humanitné cítenie:
"Nemožno budovať lepší svet bez toho, aby sa zlepšoval život jednotlivcov."
Jej odhodlanie pre vedecký výskum bolo podnietené stretnutím s Pierrom Curie. S neutíchajúcou zvedavosťou a horlivosťou spoločne, v biednych podmienkach drevenej kôlne s deravou strechou, chemickou analýzou oddeľovali jednotlivé zložky smolinca. Vyseparovali dva nové chemické prvky s abnormálnou rádioaktivitou. Jeden z nich pomenovali na počesť Máriinej vlasti - polónium, druhý rádium (t. j. vyžarujúci). Nikdy si nedali technologický postup izolácie týchto prvkov patentovať, mal patriť všetkým. Vlastnými rukami a neuveriteľne primitívnymi prostriedkami vydolovali desatiny gramu vzácnej rádioaktívnej látky. Spoznali aj fyziologické pôsobenie nového žiarenia a jeho ďalšie použitie. Vytušili budúce problémy zneužitia takýchto odhalení tajomstiev prírody.
Skutočne neobyčajná žena
"Patrím medzi ľudí, ktorých zaujala výnimočná krása vedeckého bádania. Učenec vo svojom laboratóriu nie je iba technikom; stojí pred prírodnými dejmi tiež ako dieťa pred svetom rozprávok. Nesmieme pre nikoho budiť vieru, že vedecký pokrok možno pochopiť ako mechanizmus, ako stroj, ako súkolie ozubených koliesok zapadajúcich do seba, i keď tiež majú svoju krásu... Neverím na nebezpečenstvo, že by z nášho sveta zmizol duch dobrodružstva. Ak má niečo z toho, čo vidím okolo seba, životnú silu, tak je to práve tento duch dobrodružstva, ktorý sa zrejme nedá spútať a je spojený so zvedavosťou."
Jej život bol naozaj dobrodružstvom ducha a vôle. Marie Curie-Sklodowská, drobná skromná žena, v neutešených materiálnych podmienkach viedla rodinu i laboratórium. Po smrti manžela, s malými dcérkami, sa bráni samote a starostiam vedeckou činnosťou. Vedie katedru, prednáša, publikuje. Má podlomené zdravie, popálené ruky od práce s rádioaktívnymi materiálmi. Ani cez vojnu sa neskrýva pred zodpovednosťou, organizuje poľné röntgenové stanice. Nepadá únavou, umiera na zhubnú anémiu. Eva Curie, druhá jej dcéra, píše o svojej matke: Mnoho vecí nám vštepila natrvalo: lásku k práci, k nezávislosti, určité pohŕdanie peniazmi, čo nám dodáva presvedčenie, že si poradíme bez cudzej pomoci a za každých okolností... Milá mamula nám za tie roky ani nevysvetlila, že nie je len matkou rodiny, ako iné ženy, že nie je len profesorkou, preťaženou každodennými úlohami, ale jedinečnou výnimkou na svete.
Svojím spôsobom láskavá ale aj vzdorovitá, nevtieravá a neponížená, nežná a zvedavá, výnimočná žena modernej vedy, nám pre ľudský zápas s prírodou i spoločnosťou odkázala:
Svojím spôsobom láskavá ale aj vzdorovitá, nevtieravá a neponížená, nežná a zvedavá, výnimočná žena modernej vedy, nám pre ľudský zápas s prírodou i spoločnosťou odkázala:
"Človek môže mať v každej dobe zaujímavý a užitočný život. Len si ho nesmie premrhať, aby si raz mohol povedať: Urobil som, čo som mohol. Len to sa od nás žiada a to jediné nám môže priniesť trocha šťastia... Ľudstvo určite potrebuje praktických ľudí, ktorí vyťažia maximum zo svojej práce, dokážu si uchrániť vlastné záujmy a pritom nezabúdať ani na všeobecný úžitok. Ale ľudstvo potrebuje aj rojkov, pre ktorých sú nezištné perspektívy práce tak vábivé, že sa nemôžu starať o vlastné materiálne výhody."
Poznámky o pani Curie
Je radosťou podať ruku úprimnému človeku, ktorý sa môže obzrieť po tak plodnej práci a ktorý sa dožil tak bohatej úrody... Jej sila, čistota jej vôle, jej prísnosť voči sebe samej, jej objektivita, jej nepodplatiteľný úsudok boli cnosti, aké sa zriedkakedy spájajú v jednom človeku. Cítila sa vždy ako služobná spoločnosti. Jej hlboká skromnosť vylučovala každú samoľúbosť. Tiesnil ju stály pocti tvrdosti a nespravodlivosti v ľudskej spoločnosti. To jej dávalo ten prísny výraz, ktorý nezmierňoval žiadny umelecký ťah (A. Einstein).Žiadne nápadné hrdinstvo, žiadne ovládanie ľudí a dejín; iba trpezlivá laboratórna piplačka a prplavé pokusy s podivnou smolincovou rudou, ktorej je na celom svete iba kôpka; a predsa čo je proti tomu sláva potentátov a diktátorov; čo je proti tomu celá slávna Francúzska akadémia, ktorá sama sebe nepreukázala tú česť, zvoliť za svoju členku drobnú, šedivú pani s telom rozleptaným žiarením, ktoré pomohla uplatniť vo svete ľudského poznania... Pani Curie-Sklodowská je z toho mála ľudí, ktorí zmenili svet. Pani Curie- Sklodowská sa zaslúžila o svet (K. Čapek).
Marie Curie ostane zapísaná v dejinách prírodovedy ako neobyčajná žena-bádateľka. Rozhodla sa pre lásku, materstvo i vedu zároveň a s ničím z toho nežartovala. Vyčerpávajúcou drinou v laboratóriu, každodennou starostlivosťou o rodinu, nezáujmom o bohatstvo a moc podala nečakaný dôkaz ženskosti vo vede - súzvuk obetavej inteligencie, lásky a pracovitosti. I keď pani Curie nikdy nepočuje spievať vtákov (to naznačil s miernou iróniou Albert Einstein), zostane trvalým príkladom šľachetných ľudských vlastností.
Dušan Jedinák