ESA 2023

XXX. ročník Ebicykla Slovenských Astronómov " ČeskoMoravská 30-tka "

       V tomto roku sme sa konečne po Covidových rokoch vydali na vysnívanú trasu, ktorá nás mala zaviesť od Plzne cez Šumavu, Novohradské Hory, Českú Kanadu, Jevišovickkú pahorkatinu a Dolnomoravský úval až na Slovensko. Termín konania ESA 2023 bol naplánovaný na 21. – 29. júla. 30. ročník Ebicykla Slovenských Astronómov začal presunom do Plzne. Sprievodné auto s batožinou a bicyklami vyrazilo po diaľnici na Prahu a Plzeň s príjazdom do hvezdárne asi hodinu pred príchodom vlaku, ktorým sa prepravovala väčšina ebicyklistov. Ale boli aj takí, ktorí v tento deň už šľapali na bicykloch z Prahy a dorazili večer do hvezdárne v Plzni. Nasledovala prehliadka hvezdárne na kraji mesta a večerný program, ktorý sa pretiahol do neskorej noci.

                Prvá etapa –  vyrážame na Švihov. V sobotu sme oficiálne zahájili 30. ročník ESA etapou do Sušíc. Časť ebicyklistov ešte pred štartom absolvovala prehliadku pivovaru v Plzni. Zvyšok pelotónu vyrazil lesnou cestičkou do Valchy a potom sme pokračovali vedľajšími cestami na Dobřany a neskôr aj cezpoľnými skratkami až na Švihov. V Švihove sme navštívili hrad, kde sa natáčala aj rozprávka „Tři oříšky pro popelku“. Tu sme sa neskôr aj naobedovali a ďalej smerovali na Klatovy s návštevou mesta a kávičkou na námestí. Pokračovali sme menej frekventovanou cestou cez kopce na Kolínec a Hrádek. Záver etapy sme odjazdili cyklotrasou až do Sušíc. Po ubytovaní sa v telocvični ZŠ sme vo večerných hodinách absolvovali prehliadku mesta a večeru.

                Druhá etapa –  Šumava a prameň Vltavy. Najskôr sme vyštartovali cyklotrasou a potom aj cestami na Rejštejn až do Modravy. V Modrave sme si dopriali obednú prestávku a potom už nasledoval výjazd na najvyšší bod celého ročníka ESA do sedla pod Čiernou horou vo výške 1272 metrov a k prameňu Vltavy. Nasledoval ešte jeden výšľap a zjazd na Bučinu k reštaurácii Alpská vyhliadka. Keďže to bolo len na skok do Nemecka, tak sme si ešte odskočili aj za hranicu a ďalej pokračovali na Knížecí pláně a do Strážného. Cez Soumarský most sme prešli na hlavnú cestu do Volar a po nej dorazili do etapového mestečka. Vo Volaroch sme mali zabezpečený nocľah v telocvičňi bývalej školy a večeru sme našli v okolitých reštauráciách. Tento večer sme zakončili posedením pri oslave menín účastníčky ebicykla.

                Tretia etapa –  hurá na Lipno. Ráno sme sa pustili späť na Soumarský most, ale už cyklotrasou  po ktorej sme prešli popri Vltave na Novú Pec, kde sme sa občerstvili v reštaurácii. Ďalej sme pokračovali okolo vodnej nádrže Lipno na Přední Výtoň. Tam sme sa prvý krát v tomto ročníku okúpali a neskôr aj naobedovali. Pokračovanie našej cesty viedlo do Lipna nad Vltavou a potom tak trocha divokou cyklotrasou do Vyššího Brodu. Odtiaľ nasledoval výjazd cez kopec do Rožmberka nad Vltavou a potom náročné stúpanie smerom na Dolní Dvořište. A to ešte stále nebol koniec našej cesty, pretože sme sa pri večerných dažďových prehánkach mali dostať až na Svatý Kámen do rekreačného strediska v areáli bývalých vojenských kasární. Našťastie sme to zvládli a po večernom vyjasnení sme si ešte v tento deň užili večernú opekačku z nakúpených zásob, ktoré nám priviezol šofér sprievodného vozidla.

                Štvrtá etapa – upršané Novohradské hory. Vyrazili sme v daždi cez Novohradské hory a to čo mala byť ďalšia krásna etapa pokazilo upršané ráno. Zastavili sme sa až v Horných Stropniciach v hospode, kde už mali navarené a tak sme to využili. Skoro sa zdalo, že sme ich úplne vyjedli. Našťastie sa tak nestalo a v miernom dáždiku sme ďalej pokračovali cez Nové hrady a Suchdol nad Lužnicí. Plánované kúpanie v „Pískovni“ sme radšej vynechali a napredovali ďalej cez Chlum u Třeboně až do Lásenice. Tam sme sa uspokojení vidinou blízkeho Jindřichova Hradce dosýta najedli aj napili. Lenže krátko pred príchodom do hvezdárne nás zasa sprevádzali dažďové prehánky. Ale večerný program stál za tú celodennú námahu a trápenie. Najskôr sme sa vybalili a prezliekli do suchého oblečenia. Potom nasledovala prehliadka zrekonštruovanej a krásne vynovenej hvezdárne s večerným programom v planetáriu. Je pravda, že viacerí ebicyklisti nevydržali do konca a v planetáriu aj pospali.

                Piata etapa – krásna Česká kanada. Začali sme krátkou prehliadkou centra mesta a okolo Vajgaru ( vodná nádrž v meste ) sme sa vydali vedľajšími cestami na Jindřiš. Nakrátko sme museli ísť aj hlavnou cestou a v obci Člunek sme odbočili na prírodný park Česká kanada. V krásnom prostredí sme odpočinkovým tempom napredovali až po „Občerstvenie u Vodníka“ v Kaproune, kde sme mali prvú zastávku. Už keď sme vyrazili na ďalšiu cestu, začal nás prenasledovať dážď, ktorý nás dostihol pár kilometrov pred Dačicami. Tam sme síce dorazili premoknutí, ale s vidinou teplého obeda v reštaurácii. Dobre sme sa najedli a zakrátko vykuklo slniečko a my sme mohli vydať na ďalšiu cestu. Cez Budíškovice sme rýchlo napredovali až sme sa zastavili pri priehrade Hrachovec, kde sme sa síce nekúpali, ale aspoň sme si dali dobré pivko. Potom už nasledoval rýchly dojazd do etapového mesta Moravské Budějovice.

                Šiesta etapa – historické mesto Mikulov. Krásny deň a pohodová cyklotrasa hneď po štarte z Moravských Budějovíc, cez polia a lúky. Neskôr za Jevišovicami začalo slnko neúprosne pripekať a preto sme hľadali hospodu, kde by sme doplnili chýbajúce tekutiny. Ale v tento deň sa nám nedarilo , prešli sme aj cez Horní Dunajovice a nič. Šťastie sa na nás usmialo až v Čejkovicích v „Reštaurácii u kostela“ a to sme mali za sebou už viac ako polovicu cesty. Ale aj vďaka tomu sme si mohli dopriať dlhšiu prestávku s chutným obedom. V obci Drnholec sme navštívili rozhľadňu z ktorej sme už videli cieľ našej cesty Mikulov. Pokračovali sme najskôr po ceste a potom krásnou cyklotrasou popri železničnej trati takmer až do Mikulova. Tam sme zakotvili v ubytovni ZŠ Mikulov, kde sme mali nocovať. Po hygienickej očiste sme mohli vyraziť do večerného Mikulova. Pred spaním sme ešte pripravovali plán na ďalší deň, aby sme sa dohodli, ktoré miesta po ceste navštívime.

                Siedma etapa – cesta na Slovensko. Z Mikulova sme vyštartovali cyklotrasou cez vinice do Valtic s prehliadkou zámku. Potom sme pokračovali ďalej aby sme sa nakrátko zastavili v zámočku Pohansko. Skupina ebicyklistov ešte navštívila tzv. Trojmedzie Česko-Slovensko-Rakúsko. Pokračovanie trasy viedlo cez Šaštín-Stráže do Senice. Za Senicou pri vodnej nádrži Kunov sme sa okúpali a dopriali si odpočinok. Nasledoval príchod do Sobotišťa s prehliadkou hvezdárne, ktorý sa pretiahol do večerných hodín. A to sme mali pred sebou ešte návštevu Pizzérie, kde sme zavŕšili dnešný program chutnou večerou. To bola aj naša posledná spoločná večera, po ktorej sme už unavení išli spať.

                Ôsma etapa – návrat domov. Skoré ráno nás zastihlo pri poslednom balení našej batožiny. Menšia skupina ebicyklistov vyrazila domov smer Bratislava a tá väčšia do cieľa ebicykla vo hvezdárni v Partizánskom. Smer bol jasný a trasa kopcovitá najskôr cez Podbranč a Priepastné až na Košariská.  Tam sme si v potravinách doplnili zásoby a potom už klesaním dorazili do Vrbového. Tam bola dosť hustá premávka, preto sme boli radi keď sme dorazili do Piešťan. To bolo v čase obeda a tak nám nezostalo nič iné ako sa dobre najesť. Aj preto, lebo nás očakával vrchol poslednej etapy, čo bol prejazd cez Považský Inovec do Bojnej. Z Moravian nad Váhom sme dolinou stúpali cez Výtoky až na hrebeň a potom už len dole kopcom. Poslednú etapovú zastávku sme si užili v reštaurácii „Zlatý Baránok“ v Topoľčanoch, odkiaľ už bol už len kúsok do Partizánskeho.

V tomto ročníku sa akcie zúčastnilo 16 ebicyklistov, ktorí odjazdili počas ôsmych dní na oficiálnej trase 730 kilometrov. A aj keď sme v tomto ročníku navštívili len tri hvezdárne, tak poznávanie prírody a kultúrnych pamiatok nám to bohato vynahradilo.

Ján Horňák