ESA 2010

Znova uplynul rok a hvezdáreň v Partizánskom má za sebou ďalší úspešný ročník Ebicykla slovenských astronómov, alebo skrátene ESA, podobnosť s inou organizáciou je čisto náhodná.

ESA 2010 bol v poradí už 17. a dostal podtitul “Nesmírna Odysea 2010”

Ako už podtitul napovedá celá cyklistická výprava sa tento rok rozhodla obliehať astronomické zariadenia v Čechách a na Morave. Aj z tohto dôvodu sa stala najdlhšou v celej histórii, pretože tí najvytrvalejší museli zvládnuť trasu dlhú vyše 750 kilometrov. Vekové zloženie účastníkov bolo pestré a pohybovalo sa od 18 rokov až do 57 rokov.

Štart celého tohto bláznovstva bol naplánovaný na 25. júla vo Hvezdárni v Pardubicach. Znamenalo to asi toľko, že každý účastník sa musel nejakým spôsobom dopraviť na miesto štartu. Vačšina si zvolila ako dopravu vlak. Ten ale odchádzal z Púchova, takže bicykle spolu s majiteľmi dostali zabrať už deň pred štartom, keď sa museli dostať z Partizánskeho do Púchova na vlakovú stanicu. Tým pádom všetci, ktorí si zvolili tento spôsob dopravy mohli pripísať prvých 96 kilometrov na svoje konto ešte pred oficiálnym začiatkom.

Po zvítaní sa v Pardubiciach s hostiteľmi nasledovala prehliadka hvezdárne spojená s debatou a výmenou skúseností. Dlho sa ale ponocovať nedalo, pretože všetkých čakalo skoré vstávanie.

Ráno sme sa rozlúčili s Pardubicami a peletón vyrazil do svojho ďalšieho cieľa, Hvezdárne Úpice. Počasie bolo všelijaké sychravé, ale aspoň nepršalo. Chvíľu trvalo kým sa podarilo vymotať z Pardubíc a chytiť ten správny smer, ale GPS a vyznačené cyklotrasy nakoniec pomohli. Zo začiatku cyklotrasy nevypadali vôbec zle a cesta po nich bola rýchla. Neskôr sa ale prišlo na to, že cyklotrasa môže byť aj dosť rozbitá cesta, takže v tomto prípade, ak to bolo možné, mnohí zvolili radšej klasickú cestu. Absolvovať totiž každý deň 90 km po rozbitej ceste by bolo dosť namáhavé a nepríjemné. Sychravé počasie sa postupne celkom vytratilo a poobede sa ukázalo aj Slnko takže ebicyklisti začali chytať prvý cyklistický bronz známy aj ako opálenie podľa trička. To ale nikomu nevadilo. To čo začalo postupne dosť vadiť bola možnosť stravovania. Bol veľký problém nájsť miesto kde by mali pri ceste otvorené a dalo by sa tam najesť. Spočiatku sa to pripisovalo tomu, že je nedeľa, ale rýchlo sa prišlo na to že problém to bude omnoho väčší. Do Úpickej hvezdárne dorazili všetci bez problémov, niektorí aj skorej ako sprievodné vozidlo a po zvítaní sa s hostiteľmi sa všetci pobrali do mesta hľadať večeru. Niečo sa sice našlo, ale chuťové bunky to stále neuspokojilo. Po večeri nasledovala plánovaná prehliadka hvezdárne a mnohí boli unesení tým čo mohli vidieť. Nie všetci ale po celodennej aktivite vydržali až do konca a pobrali sa do ríše snov zatiaľ čo ostatní pokračovali v prehliadke.

Nasledujúce ráno nás zobudil dážď, pôvodná trasa, ktorá mala viesť cez Poľsko a potom cez Adršpach bola kôli zlému počasiu upravená a peletón sa vybral priamo do cieľa, Planetária v Hradci Králové. Na obed Slnko zase prekvapilo a ebicyklisti sa zvítali so svojimi tieňmi na ceste, zhodili zo seba teplé oblečenie a mohli sa opäť opaľovať za jazdy. Cesta hneď ubiehala rýchlejšie a poobede boli už všetci v planetáriu aj so sprievodným vozidlom. Opäť nasledoval pokus spokojne sa najesť v miestnom bistre. Bolo to lepšie ako deň predtým, ale stále to nebolo ono. Po večeri obohatila prehliadku planetária vernisáž fotografií. Po prehliadke sa samozrejme išlo spať, ale tentokrát rozdelení na dve skupiny vzhľadom na rušivý spánok niektorých členov.

Ráno Slnko prekvapilo, keď príjemne začalo pražiť. Po rozlúčení s hostiteľmi a raňajkách sa peletón vydal cyklotrasou, ktorá viedla cez miestne lesy do Poličky, cieľa toho dňa. Mnohí sa čudovali, že čo takého astronomického je v Poličke, nevedeli totiž, že sa tam na jednom dvore nachádza súkromná hvezdáreň jedného zručného a zarytého astronóma amatéra. Ubytovanie sa teraz našlo v telocvični základnej školy a vzhľadom na to, že sa tam našli aj matrace bol spánok  po 3 nociach na tvrdej karimatke veľmi pohodlný. Dokonca aj večera konečne uspokojila chuťové bunky, ale bolo to zas na dlhú dobu jediné poriadne jedlo.

Nasledujúci deň dal zabrať snáď každému. Trasa bola plná šialených stúpaní a klesaní a mnohí sa dostali až na dno svojich možností. Tento deň sme mali namierené do Sloupu. Toto bola jediná zastávka, kde na nás nečakal ďalekohľad. Ale bolo to okorenené návštevou hradu Pernštejn doobeda a poobede zas degustáciou a skorou večerou v Černej hore. Na noc opäť poslúžila telocvičňa základnej školy v Sloupe.

Po pohodlnom spánku na nás čakal "oddychový" deň, pretože cieľ Hvezdáreň v Prostějove bol vzdialený len 35 km. Tento voľný čas sa využil na návštevu vyhliadky blízko Sloupu a potom nasledovala návšteva Moravského krasu a jeho zákutí. Toto motanie sa po okolí spôsobilo, že z 35km sa po dorazení do Prostějova razom stalo 75 km. Večer sa spustil strašný lejak a vzhľadom na to a predchádzajúce skúsenosti s miestnou gastronómiou dostala prednosť suchá strava a astronómia vo hvezdárni.

Lejak sa neukľudnil ani do ďalšieho dňa, takže všetci nahodili pršiplášte, aj keď rýchlo zistili, že sú vlastne úplne zbytočné. Trasa bola kôli neprestávajúcemu lejaku upravená na čo najkratšiu a peletón sa vybral smerom do Hvezdárne v Uherskom Brode. Počas tejto jazdy dosť pomohlo sprievodné vozidlo, ktoré so zapnutými výstražnými svetlami upozorňovalo ostatných vodičov.  Až posledných 9 kilometrov od cieľa prestalo pršať, takže ebicyklisti si vytrpeli jeden celý deň v daždi. Nebolo to ale na škodu veci, pretože na hvezdárni nebola k dispozícii sprcha. Toto bola posledná zastávka v ČR a ďalší deň čakala už len posledná etapa cesty, ktorá končila vo Hvezdárni v Partizánskom. Deň sa teda zakončil poriadnou grilovačkou a hostinou, ktorá ako tak zachránila celý týždeň čo sa niesol v znamení mizernej vyprážanej stravy.

Počasie ráno bolo hmlisté a dosť chladné, ale vzhľadom na to, že to bol už ôsmy a posledný deň na cestách a každý sa tešil domov nikomu to nevadilo. Deň a kilometre ubiehali veľmi rýchlo a pri tabuli s nápisom Slovenská republika sa pár jedincov aj odfotilo. Poslednou zastávkou, kde sa všetci počkali bolo Nové Mesto nad Váhom. Tu sa s peletónom rozlúčilo sprievodné vozidlo, ktoré vyrazilo do Partizánskeho odviezť batožinu a peletón sa rozdelil podľa toho, kto čo chcel po ceste ešte vidieť. Preto sa tu účastníci preventívne rozlúčili pre prípad, že by sa už vo hvezdárni spolu nestretli...

ESA 2010 sa teda až na jeden upršaný deň a žalostnú gastronómiu celkom vydarila a mnoho účastníkov sa určite pridá aj budúci rok. Kam? No to sa ukáže, ešte je stále čas.