Myšlienková interpretácia sveta
Mal povesť vplyvného mysliteľa, pozorného bádateľa a dobrého učiteľa s jasnými myšlienkami, bohatými vedomosťami a podnetným nadšením. Napriek tomu, že nebol školeným filozofom, vždy sa zaujímal o filozofický podtext vedy viac ako o špeciálne výsledky.
"Aby bol fyzik schopný zodpovedať celý rad otázok svojej vedy, musí opustiť svoj vlastný odbor. Musí preskúmať teoreticko-gnozeologické a filozofické základy svojho spôsobu myslenia a pokúsiť sa filozoficky podložiť svoju nenázornú a útržkovitú metódu myslenia, aby bol zdravý ľudský rozum uspokojený."
Vedel, že vesmír nie je nemenné usporiadanie objektov. Uznal, že si nemôžeme odmyslieť spôsob nášho vnímania sveta. Informácie získané z prírody musíme interpretovať, bez úsudku neexistuje medzi nami výmena informácií. Max Born (11.12.1882 - 5.1.1970), nemecký fyzik, spoznal, že fyzika sama nie je len činiteľom materiálneho pokroku, ale tiež prvkom v duchovnom vývoji človeka. Vytvoril slávnu školu teoretickej atómovej fyziky a modernej fyziky tuhých látok. V roku 1954 získal Nobelovu cenu za fyziku.
Spolupracoval, publikoval
V základnej škole ani v gymnáziu nevynikal. Neskôr študoval na univerzitách vo Wroclawe, Heidelbergu, Zürichu a v Göttingene, kde aj promoval s vyznamenaním. Skutočné potešenie mu robili prednášky z matematiky (Hilbert, Minkowski, Klein, Hurwitz) a z astronómie (J. Franz, K. Schwarzschild). Ako budúci fyzik získal vynikajúce matematické vedomosti a schopnosti. Poznatky o elektróne študoval u J.J. Thomsona, pracoval v laboratóriu A. A. Michelsona, pôsobil u M. Plancka. S Einsteinom ho spájalo osobné priateľstvo, hudba a rozpracovanie jeho teórie relativity. V Göttingene boli Bornovými žiakmi a spolupracovníkmi Fermi, Dirac, Oppenheimer, Teller, Wigner, Heitler, Weitler, Weisskopf, Pauli, Heisenberg, Tamm, Gamow a ďalší, príležitostne aj Ioffe a Kapica. Po nástupe fašizmu odišiel Born do Veľkej Británie. Pracoval v Cambridgi a v škótskom Edinburgu. Po odchode na penziu sa vrátil do Nemecka.
Born uverejnil viac než 300 odborných príspevkov a asi 20 kníh. Vypracoval teóriu dynamiky kryštálovej mriežky tuhých látok, objavil metódu vyčíslenia deformácií elektrónových obalov atómu, na základe vlnovej mechaniky odvodil Rutherfordov vzorec rozptylu alfa častíc. V roku 1925 formulovali M. Born, W. Heisenberg a P. Jordan princípy kvantovej mechaniky. Born sám zdôraznil pravdepodobnostne teoretický výklad kvantovej mechaniky, t.j. štatistickú interpretáciu vlnovej funkcie a zaviedol pojem operátor. Jeho zásluhou vznikla celá matematická formulácia. Napísal aj zaujímavé a podnetné publikácie z teórie relativity, optiky a kinetickej teórie tekutín.
Dôvera, pomoc, láskavosť
Bol hĺbavým fyzikom. Vždy vedel, kde vzniká nový fyzikálny pohľad, kde sa bude rodiť veda.
"Vedec musí byť realistom. Vo svojich zmyslových vnemoch musí vidieť viac než halucinácie, informácie o reálnom vonkajšom svete... I keď nemôžeme poznať všetko, i keď sa nemôžeme ani priblížiť k úplnému poznaniu, aj tak môžeme zlepšovaním našich prístrojov získať vedomosti, nezávislé na pozorovateľovi a na jeho prístroji... Som presvedčený, že vo vede neexistuje vyšliapaná filozofická cesta s gnozeologickými smerníkmi. Nachádzame sa v džungli a hľadáme cestu metódou skúšok a omylov , budujeme svoju cestu za sebou tým, že postupujeme dopredu."
Max Born, zásadne a hlboko, pochopil úlohu a význam vedy. Nezúčastnil sa na americkom projekte atómovej bomby, vždy vystupoval ako ostrý kritik zneužívania vedeckých výskumov.
"Chceme, aby naša krásna veda slúžila len blahu ľudstva a aby nebola zneužívaná pre ciele mocenskej politiky... Ľudstvo môže byť zachránené len v tom prípade, ak sa raz a navždy zriekne použitia sily... Nasledujúcou úlohou sa musí stať stabilizácia mieru cestou upevnenia morálno-etických princípov, ktoré jedine môžu zabezpečiť mierové spolužitie ľudí... Prežijeme, ak sa nedôvera zmení na vzájomné porozumenie, podozrievavosť na túžbu pomôcť a nenávisť nahradí láska."
Skromnosť všestranného pokroku
Zaujímavým priznaním, ktoré ponúkol Max Born, sú slová:
"My - atóm a ja - sme boli svorní do najposlednejšieho času. Videl som v ňom kľúč k najhlbším tajomstvám prírody, a on mi odkryl vznešenosť stvorenia i stvoriteľa... V roku 1921 som bol presvedčený a so mnou väčšina súčasných fyzikov, že vedecká metóda je adekvátnejšia ako iné, subjektívne spôsoby formovania obrazu sveta, teda filozofia, poézia. Teraz vidím, že moja predchádzajúca viera v prevahu vedy nad inými formami ľudského myslenia a konania bola sebaklamom."
Veľmi sympaticky potom znie vyznanie N. Wienera o M. Bornovi: „Bol to najskromnejší učenec akého som poznal."
Predpokladám, že nielen sám si zapamätám Bornov odkaz:
"Ľudstvo sa skôr či neskôr vzchopí, vymaní sa spod nadvlády techniky, prestane sa vystatovať svojou všemohúcnosťou a obráti sa k skutočne cenným, rozumným a potrebným veciam - k mieru, láske, miernosti, úcte, vyrovnanosti s vlastným osudom, k veľkému umeniu a skutočnej vede. Možno, že ten čas sa už blíži."
Dušan Jedinák
