ESA 2017
Ebicykel Slovenských Astronómov
XXIV. ročník – „ Slovenská kľukatica “
Ebicykel Slovenských Astronómov sme zahájili presunom vlakom do Košíc, odkiaľ sme načali prvé kilometre 24. ročníka po trase Medzev, Dedinky, Čierny Balog, Zvolenská Slatina, Žiar nad Hronom do Partizánskeho. V termíne od 22. do 28. 7. 2017 sme navštívili tri hvezdárne, Slovenský raj a iné zaujímavé miesta po trase. Náš pelotón mal 19 cyklistov a k tomu vodiča sprievodného auta.
Prvý deň sme vyrazili v dvoch skupinách na vlak. Jedna skupina išla do Trenčína a tá druhá do Žarnovice. Už tu sa objavil prvý problém, keď v Žarnovici nechceli do vlaku zobrať bicykle, na ktoré mali účastníci zaistené miestenky. Nakoniec museli bicykle upratať do normálneho vozňa.
Našťastie všetci dorazili do Košíc v stanovenom čase a po prehliadke Košického námestia sme vyrazili cestou cez Nižný Klátov do Medzeva. Cesta bola príjemná a cez sedlo Podkova sme sa prehupli do Rudníka, kde sme si urobili prestávku na doplnenie tekutín. V Jasove som dostal defekt na tom najnevhodnejšom mieste. Pri cigánskej osade, kde som za pomoci ostatných účastníkov rýchlo opravil bicykel a spolu sme vyrazili do záverečného úseku cesty - do Medzeva.
Po večernom príchode do hvezdárne v Medzeve sme sa osviežili a neskôr aj najedli, za čo vďačíme pani Ballaschovej z Kultúrneho centra Údolia Bodvy a Rudohoria. S ňou sme potom absolvovali prehliadku hvezdárne a spať sme išli až o polnoci.
Nasledujúce ráno sme hneď po raňajkách vyrazili v peknom počasí cez kúpele Štós, kde sme mali po výšľape do kopca prvú zastávku. Prešli sme sa areálom kúpeľov a potom vyrazili lesnou cestičkou cez Štóske sedlo s krátkou zastávkou na fotenie pri kaplnke a pri pravoslávnom kostolíku v Smolníku.
Pokračovali sme v rýchlom tempe dole dolinou popri riečke Hnilec až do Mníška nad Hnilcom. V miestnom hostinci sme absolvovali desiatovú prestávku, aby sme sa potom vydali ďalej pozvoľným stúpaním cez Švedlár a Nálepkovo. V Nálepkove sme mali naplánovanú obednú prestávku, ale v miestnej pizzérii to šlo pomaly. Jedna skupina čakala na obed a druhá pokračovala ďalej cyklotrasou cez Delavy a Hnilec. Po trase sme prechádzali krásnymi zákutiami Hnileckej doliny. V Hnilci nás zastihla búrka, počas ktorej sme doplnili v krčmičke tekutiny. Tí čo sa v Nálepkove zdržali aj zmokli. Po daždi sme napredovali po cyklotrase lesnou a tí múdrejší asfaltovou cestou do Mlynkov v Slovenskom Raji. V závere trasy nám zasa zasvietilo slniečko a to už sme prichádzali do Dediniek, kde sme mali v telocvični ZŠ zabezpečený nocľah. Večer sme si pozreli videá z predchádzajúcich ročníkov a išli spať .
Po dlhej dobe sme si na trase urobili voľný deň, preto sme ráno nemuseli vstávať zavčasu. Tento pekný deň sme strávili v Slovenskom raji.
Počas dňa navštívili skupinky peších, ale aj cyklistov Zejmarskú roklinu, Geravy a Stratenskú pílu. A tí odvážnejší sa okúpali v Palcmalskej Maši, ktorá je najchladnejšou vodnou nádržou na Slovensku. Voda vôbec nebola až taká studená a kúpanie bolo super. K večeru sa všetci postupne a neskôr aj zrýchlene vracali do telocvične Základnej školy. Posledných ebicyklistov muselo doviezť späť auto, lebo večer prišla silná búrka a pršalo s prestávkami až do rána. V telocvični nám to ale nevadilo, lebo bola dobrá nálada a veselo. Len tá zajtrajšia najdlhšia a najnáročnejšia etapa nás v očakávanom daždi strašila. Tak sme si ešte večer naplánovali aj náhradnú trasu.
Zrána to ešte s počasím nevypadalo tak zle. Len slabo mrholilo a preto sme vyrazili cestou k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Potom sme pokračovali až k prameňu Hrona a to už nás začal trápiť hlad. Preto sme v Telgárte hľadali nejakú reštauráciu, kde už stihli niečo navariť. Aj sme našli a v tom daždivom počasí nám dobre padla horúca kapustnica, ktorú sme im úspešne všetku vyjedli. Tam sme sa aj rozhodli, že nepôjdeme cez hory, ale vydáme sa najkratšou cestou na Brezno. A dobre sme urobili, pretože dážď ešte zosilnel a museli sme po ceste urobiť niekoľko zastávok pri stále hustnúcom lejaku.
Ale šťastne sme to všetko prežili a pri prejazde Breznom sa nám ukázalo aj slniečko. Do Čierneho Balogu sme dorazili už suchí a aj dosť zavčasu, aby sme stihli objednať pizze na večeru. Potom sme si dali zaslúženú sprchu, ale už v teplejšej vode ako bola tá po ceste. Po večeri sme sa šli poprechádzať po Balogu a v miestnej krčme sme si dopriali aj pivko. Spať sme išli už v povznesenej nálade, lebo nasledujúci deň už pršať nemalo.
Ráno nás zobudilo zubaté a chladné slniečko, ale to nás neodradilo od návštevy stanice známej úzkokoľajnej železničky v Čiernom Balogu. Na tento deň sme mali naplánované viaceré varianty trasy. Tá najkrajšia s prejazdom Poľany nebola pre daždivé počasie predošlého dňa reálna. Tak sme sa vydali cyklotrasou popri železničnej trati, dolinou Čierneho Hrona až do Hronca. Tu sa nám trasa výrazne skomplikovala, pretože od Podbrezovej sme nechceli ísť po hlavnej ceste. Tak sme kľučkovali okolo nej až sme dorazili do Brusna. Kúsok pred Lučatínom sme odbočili do doliny, kde nás čakal najkrajší, ale aj najnáročnejší úsek trasy cez Ľubietovú, Strelníky do Poníkov. Nádherná príroda a krásne výhľady nás natoľko uchvátili, že sme si na hrebeni nad Povrazníkom urobili prestávku na fotenie.
Zjazd do Poníkov bol napriek asfaltovej ceste celkom divoký. Na začiatok sa nám cez cestu "prehnali" kravy a potom nebezpečné hrbole na ceste nám nedopriali vychutnať si nastúpané výškové metre. To sme si už všimli, že napriek predpovedi sa chystá dážď. V rýchlom tempe sme prekonali posledné kilometre do cieľa v Zvolenskej Slatine.
Tam nás už očakával pán Bahýl, známy aj svojou pohostinnosťou a jeho hvezdárnička Júlia. Tak sme sa okrem záujmu o astronómiu aj dobre najedli a napili.
Predposledný deň sme mali pred sebou cestu do HaP v Žiari nad Hronom s plánovaným výjazdom na Skalku. Po prejazde Zvolenom sme si nakrátko vychutnali cyklotrasu popri Hrone až do Sliača. Potom sme vyrazili okolo letiska do Badína, odkiaľ sme mali lesnou cestou cez Badínsky prales vystúpať až na vrchol Kremnických vrchov - Skalku.
Lenže tá sa topila v oblakoch a očakávané dažďové prehánky rozdelili náš pelotón na dve skupiny. Jedna napriek neistému počasiu vyrazila do kopcov a druhá sa rozhodla pre jednoduchšiu trasu cez Kováčovú, kde sme si v Salaši dopriali výdatný obed. Zatiaľ čo niektorí sa trápili s náročným stúpaním, my lenivejší sme si užívali príjemnú cestu dolinou Hrona až do Žiaru. V Žiari nad Hronom sme sa uložili v budove Osvetového strediska pri hvezdárni. Po ľahkej večeri a príchode posledných ebicyklistov sme sa pustili do prehliadky hvezdárne.
Začali sme solárnou terasou, kde sa jednoduchým spôsobom prezentuje využitie slnečnej energie. Pokračovali sme budovou vynovenej hvezdárne, až sme nakoniec skončili v planetáriu. Po zotmení sme si ešte stihli pozrieť v kupole planétu Saturn a išli spať.
Posledný deň je väčšinou dosť hektický. Niektorí ebicyklisti vyrazili najkratšou cestou do Partizánskeho. Zvyšok pelotónu sa vydal náročnejšou trasou na Slasskú a potom cez hory do Skleného. Prejazdom cez lúky po hrebeni nad Skleným a takmer nezjazdnou lesnou cestičkou sme radšej zišli do Ráztočna a ďalej pokračovali po hlavnej ceste až do Prievidze. Za Prievidzou sme si posledný krát na trase dopriali krátku prestávku na občerstvenie. Našťastie z Bojníc už vedie cyklotrasa, po ktorej sme výletným tempom napredovali smerom na Nováky a Chalmovú. Aj tu nás trocha potrápili dažďové prehánky. Ale už sme boli na dohľad posledného etapového mesta Partizánske, kam sme dorazili v odpoludňajších hodinách.
Termín akcie bol pre návštevu Českého Ebicykla vo hvezdárni v Partizánskom posunutý o týždeň, čo nakoniec bolo asi dobre. Aj keď počasie sme nemali celkom ideálne, ale aspoň neboli také horúčavy, aké zažili na Slovensku českí ebicyklisti. V tomto roku sme po trase najazdili síce menej ako 500 kilometrov, ale nastúpali sme cez 4 tisíc výškových metrov.
Ján Horňák
