ESA 2019

Ebicykel Slovenských Astronómov
XXVI. ročník  – " Slezská Harta "
27. 7. - 2. 8. 2019

    Plánovaná trasa Ebicykla viedla do Kamennej Poruby, cez Jablunkov do Třinca, ďalej nasledovala najdlhšia etapa do Razovej pri Slezskej Harte. Vrcholom nášho cyklistického snaženia bol výjazd na Praděd, následne etapa do Přerova a na Kasárne pri Makove. Posledný deň návrat do Partizánskeho.

    Tento ročník Ebicykla Slovenských Astronómov začal v sobotu ráno očakávanými dažďovými prehánkami. Aj napriek tomu náš pelotón vyštartoval, ale zakrátko dorazil do Chalmovej, kde sme sa v areáli Termálneho kúpaliska schovali pred silnejúcim dažďom.

A ten trval dosť dlho, preto sme si posedeli pri čaji, aby sme sa trocha zohriali. Potom sme vyrazili smerom na Bojnice a ďalej do Poruby, kde sme strávili v miestnom pohostinstve čas obeda, hlavne pre stále trvajúce dažďové prehánky. Našťastie odpoludnia sa počasie umúdrilo a my sme mohli pokračovať ďalej.

Náš pelotón sa rozdelil na skupinky, pričom jedna vyrazila plánovanou trasou cez hory do Čičmian a druhá sa vydala po ceste do Nitrinskeho Pravna a cez Fačkovské sedlo. Nasledoval zjazd cez Rajec a skratkou do Kamennej Poruby. Tam sme sa najskôr zastavili v reštaurácii na pivo a neskôr v  pozorovateľni miestnych astronómov postupne schádzali až do večera.

Ešte za svetla sme sa ubytovali v miestnom kultúrnom dome. A potom až do neskorej noci sme strávili v pozorovateľni "Galileo" a pri ohnisku opekaním dobrôt.

    Nedeľné ráno nás príjemne prekvapilo pekným počasím. Vydali sme sa cyklotrasou a potom po ceste do Žiliny so zastávkou pri Budatínskom Zámku. Ďalej sme pokračovali vedľajšími cestami cez Rudinu až do Kysuckého Nového Mesta. Tam sme ale návštevu hvezdárne vynechali, lebo nás na trase čakali ďalšie ešte nenavštívené hvezdárne.

Pokračovali sme cyklotrasou až do  Krásna nad Kysucou, kde sme dopriali dlhšiu prestávku s výdatným obedom. Po obede sme sa odpočinutí vydali cez Čadcu k vodnej nádrži Milošová. V tento deň bolo teplo a tak sa niektorí aj vykúpali.

Potom sme vyrazili na Megoňky, kde sme si pozreli v kameňolome unikátne prírodné útvary v tvare kamenných gulí. Ďalšia zastávka bola v Návsí u Jablunkova vo hvezdárničke p. Vodeckého, kde sme absolvovali prvú astronomickú návštevu.

Pokračovali sme trasou do Bystřice okolo dreveného kostola a ďalej už s domácou sprievodkyňou p. Vápeníkovou najkratšou cestou do mestskej hvezdárne v Třinci. A dobre sme urobili, lebo po krátkej návšteve nás búrka začala naháňať a presunuli sme sa do mestskej knižnice.

Tam sme mali prenocovať a napriek dažďu sa časť ebicyklistov ešte vydala hľadať reštauráciu s dobrou kuchyňou. Zvyšok účastníkov zostal v knižnici a po neskorom návrate ostatných účastníkov, sme si pozreli video z predchádzajúceho ročníka.

    Tretí deň nás čakala najdlhšia etapa, ktorá nás mala cestami aj necestami priviesť až k Slezskej Harte. Po rozlúčke v knižnici sme si nakúpili zásoby v Alberte a po raňajkách sme už vyrazili na cestu. Cez Ropice a miestne golfové ihrisko sme sa krížom krážom motali až do Třanovic, odkiaľ už bola len na dohľad vodná nádrž Žermanice. Okolo nej sme pokračovali až do Paskova, kam sme prišli v čase obeda. V Zámockej krčme sme si dali obedové menu a cez Jistebnické rybníky sme zamierili do kopcov.

Pri obci Bílov sme sa zastavili pri rozhľadni, ktorá ako na potvoru bola zatvorená. To už bolo veľmi horúco a preto sme museli robiť časté prestávky na dodržanie pitného režimu. Pokračovali sme na Vítkov a odtiaľ po hlavnej ceste (mimo plánovanej trasy) až  k vodnej nádrži Kružberk. Po hrádzi sme prešli na druhú stranu priehrady a vyhľadali odbočku, po ktorej sme lesnými cestičkami obišli celú priehradu až ku hrádzi na Slezskej Harte. 

Po ceste sme mohli vidieť veľa polámaných konárov z búrky z predchádzajúcej noci. Na hrádzi sme sa utešovali, že do cieľa dnešnej trasy je už len kúsok, preto sme zastavili v prvej krčme v Leskovci a dali si zaslúžené pivo. Cez dva kopčeky sme sa potom konečne vo večerných hodinách dostali do Razovej. Po uvoľnení telocvične ( pred nami tam boli pinpongisti ) sme sa mohli vybaliť a potom navečerať. Mali sme so sebou zásoby a omastený chleba s cibuľou a baranímy rohmi bola tá pravá turistická večera.

    Ráno to bolo trocha ťažké vstávanie po včerajšej namáhavej etape, ale na bicykle nás vyhnala vidina najvyššieho kopca na Morave - Praděd. Tak sme zrýchlene pobalili (spali sme tu ešte jednu noc) a vyrazili cez Bruntál a Starú Rudnú už lesom smerom na Karlovu Studánku. Tu nás ale prvý krát v tento deň zaskočilo počasie.

Začalo pršať a tak sme na seba navliekli pršiplášte a pokračovali ďalej.  Pred príchodom na parkovisko Hvězda prestalo pršať, preto sme si povedali, že sa ešte pozrieme na Karlovu Studánku a až potom budeme pokračovať k vrcholu. Ale ani sme nestihli prísť k prameňu s liečivou vodou a spustila sa taká leja, že sme zaliezli pod strechu a čakali až to prehrmí.  Netrvalo to až tak dlho a keď sme vyšľapali naspäť na parkovisko, tak sme premýšľali ako ďalej.  Len najodvážnejší sa vydali v rednúcom daždi smerom na Praděd.

Slabšie nátury sa posadili do reštaurácie na polievku a pivo. Dosť dlho potom sme ešte stále dumali či už vyraziť. Ale až slniečko predierajúce sa cez mraky nás presvedčilo nasadnúť na bicykle a pustiť sa po ceste na vrchol Hrubého Jeseníka. To už prví cyklisti sedeli na vrchole, keď sme sa v dobrej nálade škriabali do výšin za nimi. Na Praděde bolo pekne, síce sa po oblohe preháňali mraky, ale nám to už nevadilo.

Poohrievali sme sa na slniečku a dali si povinné vrcholové pivo. Po ceste dole sme išli opatrne, lebo nahor sa štveralo veľa ľudí aj s malými deťmi. Ale od Ovčárny sme už mohli ísť rýchlejšie ale stále opatrne, lebo cesta bola po daždi ešte stále mokrá. Od parkoviska sme pre zmenu zabočili na cestu do Malej Morávky. Po krásnom zjazde sme dorazili k reštaurácii "Pohoda", kde sme sa v pohode napapali a potom už zamierili naspäť do Razovej.

Do Bruntálu sme dorazili po dažďovej prehánke a zamierili do Meziny, kde sme si pozreli prírodnú pamiatku - Lávový prúd, v tom čase pekne zatopený vodou po výdatnom daždi. Po niekoľkých mokrých kilometroch sme dorazili do Razovej, cieľa našej etapy.

    V chladnom ráne sme vyrazili na cestu do Přerova. Najskôr okolo Slezskej Harty a potom vedľajšími cestami až do Moravského Berouna, kde sme si urobili desiatovú prestávku. Odtiaľ to bolo dosť zaujímavé, pretože sme išli cez Domašov údolím riečky Bystřice okolo Vojenského újezdu Libava.

Najskôr popri železničnej trati, okolo kameňolomu, potom cez bridlicový lom a nakoniec (trasou MTB brody) niekoľkonásobným (4x) brodením riečky Bystřice až do Hrubej vody. Nakrátko sme sa zastavili v Parku športu, aby sme sklamaní z nedostatku občerstvenia pokračovali už po ceste ďalej na Hlubočky - Dukla.

Tam sme objavili fungujúce občerstvenie v miestnej krmičke.  Niektorí sa odtiaľ vydali na Svatý Kopeček a my ostatní sme zamierili do Přáslavíc na rozhľadňu Božka. Bola tam aj reštaurácia a tak sme posedeli pri kávičke a dobrom moku. Potom sme vyrazili priamo do Přerova, lebo plánované kúpanie v lome Výkleky nám prekazil blížiaci sa dážď. Ten nás zastihol ešte pred Tršicami.

Pod Čekyňským kopcom sme pri  ceste ešte stretli mamutíka Toma a zbehli dole kopcom do Přerova, kde nás vo hvezdárni očakávali miestni astronómovia. Po prehliadke hvezdárne a zaspomínaní si na lepšie minulé časy astronómie v Přerove ( boli sme tam v roku 2003 ), sme sa presunuli do hotela v zimnom štadióne, kde sme mali zaistené ubytovanie. Krátko po príchode do hotela začalo pršať, ale ani to nás nemohlo odradiť od večere v neďalekej reštaurácii.

    Predposledný deň sme mali doraziť na vrch Javorníkov - Kasárne.  Po hotelových raňajkách (boli v cene) sme vyrazili okolo hvezdárne a ďalej cez Pavlovice, Horní Újezd a Komárno do Loučky. Odtiaľ sme zamierili do Hostýnskych vrchov pekným stúpaním cez Lázy a potom zase dole a cyklotrasou do Vsetína. Vo Vsetíne sme si v minipivovare "Valášek" zaspomínali na minulý ročník ESA a dopriali si výdatný obed. Po obede sme pokračovali v dobrom tempe a teplom počasí cyklotrasou Bečva až do Nového Hrozenkova, kde sme sa chceli vykúpať vo vodnej nádrži Balaton.

Aj nám to vyšlo a nielen výborná voda nás príjemne osviežila, lebo pred sebou sme mali ani nie tak veľa kilometrov, ale veľa stúpania na Kasárne. Začiatok nebol až tak náročný ale posledné tri kilometre nám dali zabrať. Po príchode do turistickej chaty sme sa ubytovali a začali chystať poslednú spoločnú večeru a posedenie pri táboráku. To sa pretiahlo do neskorej noci a dobre najedení a napití sme zaľahli do postelí.   

    Ráno sme podojedali čo nám ostalo z predchádzajúceho dňa a pobalili sa. Posledné foto pred chatou a vyrážame na cestu domov. Hneď po pár kilometroch sme zastavili pri rozhľadni po ceste dole do Štiavnika. Výhľady boli na slovenskú stranu a tešili sme sa na zjazd, ktorý nás mal priviesť až k Váhu. V dobrom tempe sme pokračovali popri Váhu a zakrátko sme boli v Považskej Bystrici.  Tam sme si urobili občerstvovaciu prestávku, lebo v ďalšom úseku sme už mali ísť cez hory. Odbočili sme do Strážovských vrchov cez Dolný Lieskov na Mojtín.

Pri kaplnke na rázcestí do Mojtína sme si z prameňa doplnili vodu do fliaš, lebo ešte nás čakalo najprudšie stúpanie dolinou Bieleho potoka do Zliechova. Aj keď už bolo teplo, na lesnej ceste medzi stromami bolo príjemne a v pohodovom tempe sme dorazili do Zliechova. Po ceste už dole kopcom sme sa v reštaurácii na "Kline" dobre najedli a napili, aby sme vládali zavŕšiť posledný úsek cesty.

Cez Nitrianske Rudno a potom cyklotrasou okolo riečky Nitrice sme napredovali do Hradišťa, odkiaľ to bol kúsok do Partizánskeho. Ešte pred príjazdom do hvezdárne sme sa zastavili u kamaráta - ebicyklistu Janyho, ktorý pre chorobu nemohol s nami v tomto roku jazdiť.

V tomto ročníku sa akcie zúčastnilo 16 ebicyklistov, ktorí najazdili počas siedmich dní asi 700 kilometrov.                                                                                                                      JH