Tycho BRAHE – presne pozorujúci hvezdár a astrológ
Svet medzi hviezdami
Skoro tridsať rokov sa venoval tomu, aby čo najpresnejšie spoznal skutočný pohyb planét. Dosiahol presnosť merania na hranici možností svojej doby, ktorá nepoužívala ďalekohľad. Pri pozorovaní supernovy v súhvezdí Cassiopeia v roku 1572 usúdil, že tento jav sa deje vo sfére stálic - hviezd. To znamená, že svet za planétami nie je nemenný. Vytvoril vlastný model slnečnej sústavy, kde Slnko s planétami obieha okolo stojacej Zeme. Zdôvodnil, že kométy sú veľmi vzdialené a nie sú útvarmi zemskej atmosféry. Ich pohyb naznačil, že nebeský priestor dovoľuje nerušený pohyb medzi dráhami planét. Tycho Brahe (14.12.1546-24.10.1601), dánsky hvezdár, sa stal najuznávanejším európskym astronómom vtedajšej doby. Nedokázal však pochopiť pohyb Zeme, pretože nebol ešte známy gravitačný zákon a zákony dynamiky.
Životný osud
Bol synom šľachtica, vyštudoval v Kodani, Lipsku, Wittenbergu a Bazileji filozofiu, právo, hvezdárstvo i rétoriku, ale aj alchýmiu. Presná predpoveď zatmenia Slnka v roku 1560 ho fascinovala a pozorovanie novej hviezdy v roku 1572 už rozhodlo o trvalom záujme o astronómiu na celý život. Na ostrove Hven vybudoval s podporou dánskeho kráľa observatórium Uraniborg. Tu sústredil vynikajúce prístroje a rozsiahlu knižnicu. Tycho Brahe nechával zhotoviť veľké kovové prístroje s dômyselnými a presnými stupnicami i hľadátkami. Jeho spôsob merania dosahoval až 20 krát presnejšie výsledky ako s predchádzajúcimi prístrojmi.
Po smrti kráľa ochladli vzťahy i podpora panovníckeho dvora. Prudký a sebavedomý Tycho po rôznych spoločenských sporoch (raz aj v súboji po hádke s krajanom prišiel o časť nosu) sa na príhovor Tadeáša Hájka dostal na dvor Rudolfa II. do Prahy (1599). Pokračoval vo svojich výskumoch v letohrádku kráľovny Anny v Kráľovskej záhrade na Hradčanoch, i v Benátkach nad Jizerou. Nemal už však všetky svoje prístroje (kvadranty a sextanty, armilárne sféry a nebeské glóbusy). Intenzita pozorovania už nedosiahla taký stupeň ako v Dánsku. Zostali iba systematické presné záznamy pozorovaní mnohých predchádzajúcich rokov bez utriedenia a matematického spracovania. Úžitok z nich dosiahol Johannes Kepler, ktorý prišiel do Prahy v roku 1600 a spolupracoval s Tychom až do jeho úmrtia. Pohrebnú reč predniesol Ján Jesenius, ich spoločný priateľ.
V závere života Tycho Brahe poznamenal:
"Dúfam, že som nežil nadarmo."
Kepler, jeho pomocník a nástupca, spracoval z archívu dvadsaťročné pozorovania planéty Mars a to mu umožnilo odvodiť zákony pohybu planét. Tým sa opäť potvrdilo presvedčenie Tycha:
"Nie moc a bohatstvo, ale vláda poznania pretrvá."
Pohľad na toto životné krédo, vytesané nad náhrobným kameňom v pražskom Týnskom chráme, nás presvedčuje, že Tycho Brahe ako trpezlivý a presný pozorovateľ pomohol odhaliť skryté pravdy vedy prírodnej.
Jednota sveta
Tycho Brahe opieral svoje predstavy o pomerne presné astronomické pozorovania a matematické výpočty. Na podklade dlhodobých meraní zostavil katalóg 788 hviezd. Pretože nemohol zmerať paralaktický posun polôh hviezd, neuznal pohyb Zeme okolo Slnka a neprijal heliocentrickú sústavu. Prispel k získaniu rozsiahleho pozorovacieho materiálu na svoju dobu so zvýšenou presnosťou pozorovaných údajov. Z pozorovania komét a supernovy spoznal, že svet nie je rozdelený na nepreniknuteľné oblasti a vytušil jeho jednotu.
