André Marie AMPÉRE – obdarený talentom
Fyzikálna veličina
V rozľahlých oblastiach elektrodynamiky a elektromagnetizmu nesporne dôležité miesto patrí výsledkom prác francúzskeho fyzika a matematika s menom A. M. Ampére (1775–1836). Objasnil pojem elektrického prúdu, definoval smer prúdu ako smer pohybu kladného elektrického náboja. Objavil, že dva rovnobežné vodiče so súhlasne orientovanými elektrickými prúdmi sa navzájom priťahujú. Ukázal, že cievka s prúdom je vo svojich účinkoch rovnocenná stálemu magnetu. V Paríži na zasadnutí Medzinárodného elektrotechnického kongresu (1885) pomenovali na jeho počesť jednotku intenzity elektrického prúdu – ampér.
Životné osudy
Narodil sa 22. januára 1775 v Polémieux pri Lyone. Veľmi skoro sa u neho prejavilo mimoriadne jazykové nadanie i talent pre matematiku. Trinásťročný sa pokúsil vyriešiť problém kvadratúry kruhu. Pozorne preštudoval celú francúzsku Encyklopédiu, poznal základy dvanástich jazykov. Osemnásťročný ovládal všetky poznatky vtedajšej mechaniky. Stal sa profesorom matematiky a fyziky. Vyučoval aj chémiu a astronómiu. Za práce v teórii diferenciálnych rovníc bol menovaný za člena parížskej Akadémie (1814). Skoro dvadsať rokov pôsobil na Polytechnickej škole v Paríži, potom až do konca života bol profesorom experimentálnej fyziky na Collége de France.
Nemal šťastný ani pokojný život. Otca mu popravili, za štyri roky po svadbe ovdovel, druhé manželstvo nebolo úspešné. Často trpel osamelosťou a vnútorným nepokojom. Bol veľmi krátkozraký a legendárne roztržitý.
Nemal šťastný ani pokojný život. Otca mu popravili, za štyri roky po svadbe ovdovel, druhé manželstvo nebolo úspešné. Často trpel osamelosťou a vnútorným nepokojom. Bol veľmi krátkozraký a legendárne roztržitý.
[Raz po návrate z prechádzky našiel na dverách svojej pracovne lístok s textom:
"V súrnej záležitosti som musel odísť. Onedlho sa vrátim."
Po chvíli uvažovania sa vedec obrátil na odchod.
"Kto len mohol tak dokonale napodobniť môj rukopis?"– čudoval sa fyzik.]
Napriek tomu sa výsledkami svojich prác o elektrickej energii stal slávnym a uznávaným vedcom už za svojho života. Aj tak si skromný a nenáročný André Marie Ampére želal vytesať na hrob: Tandem felix – konečne šťastný. Zomrel v Marseille 10. júna 1836.
Služba vede
Pri vysvetľovaní fyzikálnych javov sa Ampére usiloval vychádzať z malého počtu základných princípov. Presnými meraniami experimentoval, snažil sa odvodiť všeobecné zákony.
V pomeroch hmotného i finančného nedostatku, aj v časoch nepokoja ducha, vytrvale sa zaujímal o najrozmanitejšie vedné odbory. V diele Essai sur la Philosophie des sciences chcel urobiť klasifikáciu celého ľudského poznania. Spoznal potrebu vedecky riadiť spoločnosť, konštruktívne spracúvať a hodnotiť informácie. Vo výskume prírodných javov uznal:
"My čo zbierame plody práce géniov, ale nedelíme sa s nimi o slávu, mali by sme sa podľa mojej mienky usilovať o to, aby sme zredukovali na minimum počet princípov vysvetľujúcich všetky fyzikálne javy."
Zaviedol pojmy solenoid, galvanometer, odlíšil pojmy prúd a napätie, ukázal možnosť prevedenia magnetických javov na javy elektrické. Pomocou elementárnych elektrických prúdov vysvetľoval magnetické javy. Objavil elektrodynamické sily. Výsledky svojich snáh zhrnul v práci La théorie des phénomés elektro-dynamiques (1826).V pomeroch hmotného i finančného nedostatku, aj v časoch nepokoja ducha, vytrvale sa zaujímal o najrozmanitejšie vedné odbory. V diele Essai sur la Philosophie des sciences chcel urobiť klasifikáciu celého ľudského poznania. Spoznal potrebu vedecky riadiť spoločnosť, konštruktívne spracúvať a hodnotiť informácie. Vo výskume prírodných javov uznal:
"Najprv pozorovať skutočnosť, meniť jej okolnosti ako je len možné, spojiť túto prácu s presným meraním, z toho odvodzovať všeobecné zákony založené na experimentoch, dedukovať z týchto zákonov, nezávisle na hypotézach o povahe síl vytvárajúcich skúmané javy, matematické hodnoty týchto síl."
Bol nadaný prírodovedec i humanista.
"Veda má slúžiť blahu a pokroku ľudstva."
Podiel viery v zmysluplnom poznávaní
Ovenčený žiarou vedy a záplavou slávy, poznajúc muky duševného utrpenia, vedel skloniť hlavu pred tajomstvami prírody i náboženskej nádeje. Písal verše i filozofické pojednania. Vzťah viery a rozumu mu umožňoval pochopiť, že medzi pozemským a úplným šťastím niet protirečenia. Túžil premýšľať len o večných pravdách.
"Pred svetom som dosiahol slávu. Avšak Boh mi chcel ukázať, že všetko je márnosť – okrem milovať ho a slúžiť mu."
V liste svojmu synovi napísal:
"Študuj veci tohto sveta, je to povinnosť vyplývajúca z tvojho povolania. No pozeraj na ne iba jedným okom, druhé zameraj trvalo na večné svetlo! Počúvaj učencov, ale iba jedným uchom! ... Píš len jednou rukou, druhou sa pridŕžaj Božieho rúcha, tak ako sa dieťa drží otcových šiat... Bez tohto poistenia sa by si narazil nepochybne hlavou do múru."
André Marie Ampére patril k popredným duchom nielen na poli prírodných vied. Okrem matematiky, fyziky, chémie a botaniky sa zaoberal jazykovedou, psychológiou, filozofiou prírody. Pokúsil sa o klasifikáciu vedy. Vynikal hĺbavosťou, túžbou po pravdivom poznaní, všestrannou vzdelanosťou, pracovitosťou. Bol prostý a vznešený.
Dušan Jedinák